Rojenie je prirodzená vlastnosť hmyzu tvoriaceho trvalé spoločenstvá. Okrem včiel sa roja napríklad aj mravce a termiti. Pri rojení sa včelstvo rozdelí na dve časti a v každej z nich sú zastúpené včely robotnice, lietavky i mladušky, trúdy a s rojom vyletuje aj matka. Včelí roj si so sebou odnesie aj časť zásob, aby prežil, kým sa usadí a začne zhromažďovať novú potravu. Nevýhodou je, že časť včelstva, ktorá zostane v úli, je oslabená a už nedokáže využiť snúšku tak, ako by mohla, preto je rojenie v modernom včelárstve nežiadúce. Včelár sa rojeniu snaží predchádzať zásahmi do včelstva a šľachtením málo rojivých kmeňov včiel.
Nové včelstvá môžeme vytvárať mnohými spôsobmi, napríklad delením plodu, smetencami alebo preletákmi. Na zvyšovanie počtov včelstiev sa však najviac používa delenie plodu krátko nazývané tvorba oddielkov. Jednou možnosťou je jednoduchá tvorba oddielku v štyroch krokoch. Zaujímavá je v tomto prípade efektivita, pri ktorej z jedného rámika z 1/2 zaplněného plodom a obsadeného včelami vznikne nové mladé včelstvo schopné prezimovania. Využíva sa pritom čisto len prirodzený rastový potenciál včiel, ktorý sa mimo iné prejavuje rojením.
Praktický návod opisuje vybavenie, postup, kontrolu a riešenie problémov pri tvorbe odložencov vrátane možnosti pre nízkonadstavkové úle.
Článok prináša praktické rady na prezimovanie záložných matiek v malých oplodňáčikoch, najmä o zásobách, zateplení, umiestnení a ochrane pred varroázou.
So šestnástimi úľov sa stále považujem za hobby včelára. Pritom každoročne riešim výmenu niekoľkých matiek z rôznych dôvodov, či už je to starobe, zlá vlastnosť, či výkon. Každý včelár si predsa len v kútiku duše praje vychovať matky vlastné. Tak som začal aj ja.
