Medobranie je pre včelára zhodnotením práce a celej sezóny. Medobranie prináša aj veľa práce.
Najprv musíme vybrať a odvčeliť plásty. Môžeme použiť techniku vyfukovania včiel prístrojom podobným vysávaču, ktorý včely vyfukuje. Táto metóda je však závislá od elektrického prúdu. Najčastejšie sa používa ometanie včiel. K tomu slúži jednoduchá metlička. Je to pracné a neefektívne, ale ak nemáte veľa včelstiev, je to najjednoduchšie. Ďalšou možnosťou je použiť výklz. Je to jednoduchá pomôcka z plastu s tunelmi, ktoré sa zužujú. Včela teda prejde len jedným smerom z medníka do plodiska. Výklz stačí umiestniť napríklad navečer medzi medník a plodisko. Ráno je medník odvčelený a plásty tak môžeme odobrať. Nevýhodou je, že plásty sú chladné, a preto ide med ťažšie vytáčať, preto je potrebné použiť špirálu na rozohriatie nadstavku alebo medometu, alebo niečo, čo udržiava teplotu okolo 30 °C.
Odviečkovanie buniek
Zaviečkovaná plocha plástu by mala zaujímať 1/3 plástu a med z buniek by nemal odkvapkávať. Tým dosiahneme zrelosť medu, teda obsah vody do 18 %. Na odviečkovanie používame odviečkovaciu vidličku, ktorou viečka odstránime. Alebo môžeme použiť niektorý zo strojov na odviečkovanie.
Vytáčanie medu
Pri vytáčaní medu z odviečkovaných alebo nezaviečkovaných buniek plástu používame medomet. Medomet je prístroj, ktorý pomocou odstredivé sily dostane med z plástov. Medomet môže byť poháňaný buď ručne alebo elektricky. Medomety delíme na tangenciálny, ktorý má plásty umiestnené po obvode koša, tangenciálny zvratný medomet, kde sú plásty takisto umiestnené po obvode koša, a polotangenciálny zvratný medomet, pri ktorom sú plásty poskladané paprskovito, pričom sa kôš nepretáča po obvode, ale plásty sú len šikmo opreté o steny kaziet. Med, vytekajúci z medometu, musí byť ešte prefiltrovaný cez sítko.
Prázdne súše potom vrátime do úľa. Ak ide o posledné vytáčanie, tak ich uskladníme, prípadne vymeníme za mezistienky.
Zrelosť medu najpresnejšie zistíme refraktometrom.
Krystalizácia medu
Krystalizácia medu je prirodzenou vlastnosťou väčšiny kvetových medov, spôsobená určitým pomerom jednoduchých cukrov v mede. Krystálizácia v žiadnom prípade neznižuje akosť medu. Naopak, je signálom, že med nebol prehrievaný na príliš vysokú teplotu. Pri prirodzenej krystalizácii sa tiež často oddelí z medu tekutá vrstva s vyšším obsahom vody, ktorá môže začať kvasiť. Zkrystalizovaný med musíme opatrne ztekutiť zahriatím, ale dajte pozor, teplota by nemala prekročiť 45 °C, pretože pri vyššej teplote dochádza k zničeniu biologicky hodnotných látok v mede.
Pastovaný med
Ďalšou možnosťou je tzv. pastovanie medu. Med sa špeciálnym postupom upraví do jemnej, krémovitej konzistencie. V takto upravenom mede sú zachované všetky hodnotné látky. Pastovaný med je na rozdiel od zkrystalizovaného medu mäkký, ľahko sa roztiera a pri naberaní nekvapká a nesteká. Krémovej konzistencie sa dosiahne tým, že sa zabráni tvorbe veľkých navzájom spojených kryštálov medu; kryštáliky sú jemné, nespojené. Pastovaný med má stálu konzistenciu, takmer bielu alebo mierne nažltlú farbu.
Postup pri pastovaní medu
Na výrobu pastovaného medu je vždy potrebné 3 % tzv. "starteru" z celkového množstva medu, ktorý sa má pastovať. Starter pripravíme tak, že napríklad do 800 g tekutého medu pri teplote 20-25 °C intenzívnym miešaním zapracujeme 200 g akéhokoľvek zkrystalizovaného medu. Táto zmes sa uloží pri teplote 10 °C a každých 12 hodín sa opäť intenzívne premieša, až do tej doby, kým med nestuhne. Starter je potrebné počas niekoľkých dní spracovať, s časom sa krystalizácia ukončí.
Potom je potrebné naočkovať med starterom. Starter sa nesmie pred vmiešaním ohriať na izbovú teplotu, preto ho najprv rozmiešame v rovnakom množstve tekutého medu, teplého viac než 20 °C. Túto zmes intenzívnym miešaním zapracujeme do tekutého medu, ktorý nesmie byť teplejší ako 27 °C. Med plníme do skleneníc, ktoré uložíme do chladnej miestnosti (najlepšie 10-12 °C).
Ktorý med je najlepší
Na to určite nie je ľahké odpovedať. V súčasnosti je u nás módne obľúbený tzv. tmavý lesný med. Ide však o čisto stredoeurópsku záležitosť. Zvyšok sveta preferuje stále svetlý kvetový nektárový med. Najlepší je teda ten med, ktorý vám najviac chutí.
V obchodoch je med označený ako kvetový a medovicový, podľa pôvodu. Ak sa nechceme riadiť módou a kupovať len tmavý lesný med, môžeme si vybrať z pestrého spektra vôní, chutí, farieb a konzistencie. Priamo u včelárov môžete ochutnať med lipový, púpavový, z ovocných stromov, vŕby, malín, černíc, ďateliny alebo ešte viac rôznorodých miestnych prirodzených zmesí, typických pre daný rok a ročné obdobie.
Medy delíme podľa pôvodu na
Kvetové, nektárové, teda pochádzajúce z nektáru tvoreného v kvetoch hmyzosnubných rastlín a medovicové, ktoré včely tvoria z výmiskov vošiek a červcov parazitujúcich na niektorých rastlinách.
Agát
Agátový med je bezfarebný až nažltlý so zelenkastým nádychom, zvlášť výraznej vône a chuti po agátových kvetoch. Čistý agátový med ako jeden z mála medov zostáva veľmi dlho tekutý.
Ďatelina, lucerna, vikev
Produkujú nažltlý med výbornej chuti. Kryštalizuje snehobielo vcelom objeme, dá sa krájať a baliť do papierových obalov ako maslo. Výborný na pastovanie. Populárny najmä v Severnej Amerike.
Lipa
Nektárový lipový med je jedným z našich najkvalitnejších medov. Býva zlatožltý, číry, má typickú lipovú vôňu a chuť. Po zkrystalizovaní má typickú "škrablavú" konzistenciu.
Lúčne kvety
Takzvaný lúčny med je zmiešaný med z rôznych rastlín, najčastejšie malín, ostružín a vrbovky. Často obsahuje aj medovicu a má potom tmavšiu farbu.
Medovica
Medovicové medy sú vždy tmavšie ako nektárové, od červenohnedých až po tmavohnedé, často so zelenkavým nádychom. Je to spôsobené vyšším obsahom rastlinných farbív a minerálnych látok. Majú typickú lahodnú chuť spôsobenú vyšším obsahom dextrínov. Sú veľmi viskózne a zostávajú až na výnimky (napr. smrekový med) dlho tekuté. Pochádzajú od rôznych producentov (vošiek, červcov) parazitujúcich na rôznych rastlinách. Najčastejšie medovicový med pochádza zo smreka, jedle, borovice, duba, lipy a javorov.
Ovocné stromy
Med z ovocných stromov je svetlo nažltlý, výbornej vône a chuti. Ľahko a rýchlo kryštalizuje.
Pohánka
Pohánkový med je hnedej farby, nie zvlášť príjemnej vône (miernene povedané), je hustý kašovitý, čiastočne kristalický. V Rusku, na Ukrajine a v Polsku je veľmi cenený pre svoje liečivé účinky. Je tiež výborný na pečenie; pečivo s prídavkom pohánkového medu zostáva dlho vláčne.
Repka olejná a iné kapustovité rastliny
Med z repky, horčice a iných kapustovitých rastlín je žltý až citrónovo žltý, kryštalizuje behom niekoľkých dní po vytáčaní v celom objeme. Obsahuje brasiny, látky s protirakovinovými účinkami. Výborný med na pastovanie.
Vres
Vresový med je jedným z najlepších a najdrahších medov. Má červenohnedú farbu, výraznú vôňu a chuť. Je gélovitej konzistencie, často obsahuje bublinky vzduchu. Je tixotropný, po zamiešaní na krátko skryštalizuje, ale čoskoro opäť zgelovatie.
Med v obchode
Český med má vynikajúce vlastnosti vyplývajúce z genotypu včely a zloženia flóry na našom území. Vyznačuje sa tiež nízkym obsahom cudzorodých látok. Jeho vlastnosti sú veľmi cenené aj v zahraničí, najmä v Nemecku. Tamojší dovozcovia zaň platia ceny 2-krát až 3-krát vyššie, než za aké naši spracovatelia medu dovážajú med, často pochybnej kvality, niekedy dokonca kontaminovaný antibiotikami alebo inými látkami, z Ukrajiny, Ruska, Číny alebo zo subtropických oblastí. Kvalitný český med je exportovaný do zahraničia a na náš trh prichádzajú zmesi rôznych medov dovezených z pochybných zdrojov. Najkvalitnejší med kúpite priamo u včelára, pokiaľ včelám rozumie a dobre sa o ne stará.
Pár čísel:
V Českej republike je spotreba medu v rovnováhe s jeho produkciou. Jeden obyvateľ tu spotrebuje priemerne 0,6 kg medu ročne, zatiaľ čo v Nemecku je priemerná spotreba 1,4 kg na obyvateľa. V ČR je zhruba pol milióna včelstiev, pričom priemerný výnos jedného včelstva je 25 až 30 kilogramov medu za rok. Zhruba 55 % tohto medu ide do výkupu, zvyšok si včelári nechávajú pre svoju potrebu. V Európskej únii sa za komerčné včelárske prevádzky považujú subjekty s viac než 150 včelstvami, čo predstavuje v ČR 2,6 % z celkového počtu včelstiev. Aby včelárenie uživilo chovateľa, musel by mať minimálne 200, ale skôr 300 až 400 včelstiev.
Pri výbere medu v obchode je pre zákazníka jediným orientačným prvkom etiketa. Podľa našich predpisov musí obsahovať označenie druhu medu podľa pôvodu včelej pastvy, teda lesný med alebo kvetový med. U kvetových medov býva obvykle v názve uvedená aj prevažujúca rastlina, kvitnúca v dobe snúšky - napríklad agát, repka, ďatelina, lipa a podobne. Lesný med je tmavší, pomalšie kryštalizuje, je bohatší na minerálne látky. Tmavé druhy majú väčšinou korenistú chuť a vôňu. Ako už bolo spomenuté, kryštalizácia kvalite neublíži. Tekuté medy zostávajú tekuté len určitú dobu, repkový dokonca len niekoľko dní. Potom začnú kryštalizovať. Skryštalizovaný med má naprosto rovnakú kvalitu ako tekutý a niekedy je jeho tuhá konzistencia aj výhodou.
Pretože väčšina zákazníkov dáva prednosť tekutému medu, spracovatelia medy pred distribúciou zahrievajú, aby ich ztekutili. Ak med prekročí teplotu 50 °C alebo sa opakovane zahrieva, vytvorí sa v mede látka hydroxymetylfurfural. Tým sa hrubo poškodzuje biologická hodnota medu. Preto je jej prítomnosť obmedzená normou na maximálne 40 mg v 1 kg. Český zväz včelárov má vo svojej norme pre Český med prísnejší limit - 20 mg/kg
Kvalitné medy predávajú okrem včelárov aj špecializované obchody, najmä keď spolupracujú so Zväzom včelárov.
