Nadstavkové úly
Nie je jedno, aký úľ použijete, a to nielen z hľadiska výťažnosti medu. Rozdiel je najmä v pracnosti obsluhy, či už použijete zadovák, ležan alebo nadstavkový úľ. Nadstavkový úľ je najjednoduchší a lacnejší na výrobu. Odporúčame preto používať zateplené drevené nadstavkové úly 39 x 24, ktoré nájdete v našom eshope.
Typy nadstavkových úľov
Existuje mnoho typov nadstavkových úľov. U nás je zatiaľ najpoužívanejšia rámková miera 39 x 24. Nadstavkové úly 39 x 24 zatiaľ v ČR víťazia, ale nadstavkový úľ Langstroth, ktorý je v Európe aj vo svete najpoužívanejší, mu pomaly šliape na päty. V našom eshope nájdete zateplené drevené úly s rámkovou mierou 39 x 24, čo je jasná voľba pre každého včelára.
Medníkový priestor z nízkych nadstavkov
Nízke nadstavky, ktoré mal pôvodne len úľ typu Dadantov, sa dnes používajú takmer u všetkých úľových systémov. Hlavné výhody sú nízka hmotnosť nadstavkov s medom, dobre zaviečkovaný med, možnosť získavania jednodruhových medov, možnosť nadstavkového včelárenia pre ženy a ľudí v pokročilom veku. Väčší počet rámikov síce vyžaduje radiálny medomet, ale máte zas možnosť nepoužívať drôtikované rámiky. Odporúčame však používanie klasických nadstavkov 39 x 24, prípadne polonadstavkov.
Čo určuje cenu úľa
Cenu úľa určuje predovšetkým jednoduchosť konštrukcie a cena materiálu. Dôležitý je aj spôsob výroby, pretože existuje mnoho rámkových mier, čo sťažuje možnosť veľkosériovej výroby.
Koľko dať rámikov do nadstavka
Plodiskový nadstavok by mal mať teoreticky minimálne 9 plástov, keďže maximálne zistené plodové hniezdo má priemer 30 cm. Priemer 30 cm vyžaduje 7 plástov na plod + 2 krycie, teda minimálne 9 plástov. Naše nadstavky 39 x 24 v eshope sú na 11 rámikov.
Včelia medzera
Včelia medzera je odstup rámikov od vonkajších stien úľa a medzi sebou, ktorú včely nezastavujú; činí 8 ± 2 mm. Jej objavenie sa pripisuje Lorenzovi Langstrothovi. Táto medzera musí byť dodržaná pri konštrukcii nadstavkov, rámikov a úľov.
Stavebná uzávierka
Stavebná uzávierka je drevená mreža z latiek umiestnená pod rámikmi na vysokom dne. Uzávierka zamedzuje priečnemu stavaniu divočiny na spodných loučkách rámikov. Bez odstránenia sa tak stáva rámik, resp. nadstavok, s touto divočinou nepohyblivý. Niektorí včelári ju nepoužívajú a získavajú tu vosk, ktorý musí byť po sezóne mechanicky odstránený.
Materská mriežka
Pri zlom počasí počas snúšky sa včelstvo sťahuje nahor do úľa, kde je teplejšie. Tu zaploduje plástové jadro rozširovacieho nadstavka pre med. Včelár potom má dojem, že včelstvo je zrelé na pridanie nadstavka, ale v spodných nadstavkoch nie je väčšinou žiadny plod. Ak je v úli mriežka, matka nemôže prejsť do vrchných nadstavkov.
Vplyv tepelnej izolácie steny nadstavka
Tepelná izolácia nadstavka zabraňuje preniknutiu tepla alebo zimy von aj dovnútra. Dochádza tak k spomaleniu vyrovnávania teplotného rozdielu. Ukázalo sa však, že čím dlhšia a mrazivejšia zima je, tým vitálnejšie je potom včelstvo.
História nadstavkových úľov v Európe
Prvé pohyblivé vrstvy úľov sa objavili už v 17. storočí a skladali sa zo 4 až 7 nadstavkov. Prvé boli Francúzi Palteau a Carne du Blagny. Nadstavok Palteaua, ktorý bol príkladom veľkého počtu ďalších vynálezcov úľov, mal pôdorys asi 30 x 30 cm a bol 8 cm vysoký. Nadstavok nemeckého farára Christa, Janschya a nášho Jániša mal podobný pôdorys. Christove nadstavky boli 11 cm vysoké a Jánišove 15 cm. Všetky mali pevnú, nerozoberateľnú stavbu a pri oddeľovaní nadstavkov sa prerezávali drôtom alebo strunou. Nadstavky s rozberným dielom s rámikmi sa k nám dostali až oveľa neskôr (Langstroth 1853) s úľmi tzv. Amerikány.
Maximum populácie a plodovania
Maximum plodovania je maximálne množstvo plodu a zvyčajne sa dosahuje v týždni okolo 21. 6. teda letného slnovratu. Letné populačné maximum včelstva sa potom dosahuje asi za 2 až 3 týždne. Optimálna zberacia motivácia včelstva je potom v období 4 týždňov pred dosiahnutím maxima populácie. Maximum populácie potom pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva.
Kŕmenie v nadstavkových úľoch
Včelstvá je potrebné nakŕmiť ihneď po vytáčaní medu a to v množstve 23 ± kg. Začiatok kŕmenia by mal byť max. do 3 dní po vytáčaní a zakŕmiť sa dávkami 3 až 12 kg naraz. Ak použijeme uschovaných peľových plástov z jarných prebytkov, nedôjde k stresu a využijeme ešte letné včely. Zimné včely sa budú môcť zdárne vyvíjať bez obmedzenia ako u človekom neovplyvneného včelstva.
Zimná spotreba silného včelstva
Celkovú zimnú spotrebu za obdobie od nakŕmenia do novej snúšky koncom apríla alebo až v máji, je nutné rozdeliť na dva úseky. Včelstvo v bezplodovom stave, t. j. asi október až január, a ten zvyšok, kedy včelstvo ešte alebo už ploduje. Časť dodaných zásob, okolo 4 kg, môže včelstvo prouplodovať ešte v júli až októbri. Spotreba neplodujúceho včelstva je malá, max. 7 kg u silného včelstva. Do konca zimy (21. 3.) to činí konkrétne 8 - 12 kg, po teplom februári viac. Spotreba v rannom jari je závislá od počasia a stanovišťa a môže byť vyššia než predchádzajúca zimná spotreba (Liebig 93). 23 kg zásob je teda pre kraňku priemerne vyhovujúce nakŕmenie v praxi.
Omladzovanie včelstva
Rojenie je prirodzený omladzovací a ozdravovací spôsob, spojený s výmenou matky a voskového diela. Včelári rojenie obmedzujú, pretože znižuje výťažok medu. Je možné ale urobiť oddelok a spätne spojiť v júli až septembri, prípadne až na jar. Kvantita materskej látky (feromónu) vylučovaného matkou určuje stáří včelstva a produkcia feromónu stimuluje aktivitu včelstva. Vo včelstve by nemali byť matky staršie 2 rokov.
Využitie jarnej a letnej snúšky
Po dosiahnutí maxima populácie stráca včelstvo svoj optimálny zberací pud. U silných, prezimovaných včelstiev teda 2,5 až 3 kg dochádza k vývojovému maximu pred letnou snúškou. Preto na konci jarnej snúšky tvoríme oddelky plodu a včiel, čím zároveň vykonávame protiorojové opatrenie. Dôjde tak k doplneniu plodu a vývojové maximum sa posunie o 3 až 4 týždne, čím sa zberacia motivácia udrží do letnej snúšky.
Rozdiely zimných včiel od letných
Letné včely žijú väčšinou 3 až 5 týždňov, takže bez neustálej produkcie plodu by včelstvo rýchlo vyhynulo. Zimné včely však žijú až 6 mesiacov i viac. Predpoklady pre silné zimné včelstvo vznikajú medzi júlom a augustom, kedy nastáva plodovanie pre výmenu krátkovekých včiel. Toto ovplyvňujú okrem počasia aj genetické vplyvy a žiadne podnecovanie to nemôže zmeniť. Sila včelstva sa vytvára v apríli až júni, v auguste a septembri je už neskoro a zostáva len spojovanie.
Silné nadstavkové včelstvá na prezimovanie
Včelstvo sa rozvíja podľa geneticky danej populačnej krivky a maximum plodu má, v našej oblasti, okolo letného slnovratu, t. j. 21. 6. V tom je aj kľúč k silným zimným včelstvám, pretože približne polovica tejto sily pôjde do zimy. Včelstvo, ktoré nevytvorí veľké maximum, treba posilniť oddelkom so súčasnou výmenou matky.
Zvýšenie počtu zimných včiel
Pre zvýšenie počtu je nutné použiť tzv. medzioddiely, vytvorené v mesiaci máj až jún k prevencii rojenia a predĺženiu zberacej motivácie u silných včelstiev. Takto vytvoríme k prezimovaniu zhruba 6 až 10 tisíc zimných, dlhodobých včiel s mladou matkou. Ak spojíme oddiel pri kŕmení, zvýšime tak počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň omladíme včelstvo matkou nulového veku. Tento spôsob šetrí časť zásob potrebných na prezimovanie oddielu.
Veľkosť plodového hniezda
Maximálna veľkosť plodového hniezda, teda množstvo nakladených buniek, závisí na výkonnosti matky v kladení v mesiacoch máj až júl. Maximálne dosiahnu kraňské matky, za dobrých podmienok, výkon až 3 000 vajíčok za deň. To je za 21 dní 63 000 buniek, ktoré sú potrebné, kým sa prvé nakladené bunky opäť uvoľnia. Podľa výpočtov je to u miery 39 x 24 cm 11,4 plástov, 42 x 27,5 cm 9,2 plástov, 42 x 17 cm 15,4 plástov. Zvyšok plochy v plodisku tvoria veľké alebo malé zásoby, ktoré včelár nevytáča. Obvykle však matky kladú max. 2 000 vajíčok denne.
Populačná krivka vývoja včelstva
Populačná krivka má 4 úseky. 2 rozvojové, prvý do rozkvetu čerešne a druhý do letného slnovratu, keď včelstvo dosahuje maximum plodovania, a 2 zostupné, delené dátumom cca 15. augusta, kedy včelstvo najprv pozvoľne a potom prudko prestáva plodovať. V prvej, stresovo náchylnej, rozvojovej fáze a druhej zostupnej fáze včelstvá vyžadujú kľud. Maximum včelárovej manipulácie je najmä v druhej, strmej rozvojovej fáze, kedy včelstvá vyžadujú priestor a príliv zásob, ktoré má tiež podstatný vplyv na zazimovanú silu včelstva. V prvej zostupnej fáze dochádza postupne k výmene letných včiel za dlhodobé, zimné. Na to potrebujú včelstvá mať len zásoby a tiež priestor.
Snúškové zóny
Európsky včelár sa musí vyrovnať prevažne s dvoma snúškovými zónami, teda s časnou jarnou snúškovou zónou do 600 m n. m. a letnou snúškovou zónou nad 600 m n. m. Pozdná snúšková zóna, ako napríklad jedľa a vresovisko, sa obvykle nevyužíva. Problém je, že nejde mať rovnaké snúškové včelstvá pre všetky snúškové oblasti. Kraňské včelstvo po dosiahnutí populačného maxima rýchlo stráca svoju zberaciu schopnosť. Premiestňovanie včelstiev do inej zóny je pre včelstvo vždy stresové. Vývoj včelstva v letnej snúškovej zóne je vždy kľudnejší než v časnej jarnej. Teplotné rozdiely 2 až 3 °C tu hrajú veľkú rolu. V časnej jarnej zóne sme v niektorých rokoch prekvapení explozívnym vývojom a zásah pred plodovým maximom prichádza niekedy príliš neskoro.
Spotreba peľu na včelstvo
Spotreba peľu, resp. bielkovín, je udávaná často veľmi rozdielne. Pri priemernom obsahu bielkoviny v pele 20 %, to zodpovedá 140 mg peľu. Záleží teda na obsahu bielkovín a percentuálnom využití peľu. Z plodových kriviek kontrolných včelstiev u nadstavkových včelstiev je priemerná ročná výchova asi 200 000 včiel na včelstvo na rok. Ročná spotreba peľu u včelstva sa tak odhaduje na 30 - 40 kg.
Získavanie peľových plástov
Dostatok alebo skôr prebytok priestoru pri jarnom rozvoji umožňuje včelstvu v mesiaci máji zhromažďovať veľké množstvo peľu. V tomto mesiaci nevadí, keď mu ho odoberieme, pretože si donesie nový. Tieto tzv. peľové dosky zakonzervujeme prekrytím zaviečkovanými cukrovými zásobami v k tomu určených včelstvách alebo poprášením pudrovým cukrom a uložením v suchu. Sú potom cenným materiálom do zimných zásob jednotlivých včelstiev, lebo peľu nie je nikdy dosť. V nadstavkových úľoch získavame peľové plásty podložením nadstavka (najlepšie nízkeho) so súšami pod včelstvo. Na tento nadstavok položíme mriežku. Včelstvo musí však lietať prevažne spodným česnom.
Usporiadanie včelstva pred kŕmením
Výchova včiel potrebuje okrem glycidových zásob aj bielkoviny. Časť z nich je uložená v tukových tkanivách zimných včiel. Pre väčší jarný rozvoj je však potrebný peľ. Prírodné včelstvo ho malo v zásobách v podobe prekrývajúcich venčekov medom a keď postupovalo hore za zásobami, vždy ho tam nachádzalo. Prebytky peľu, najmä v mesiaci máji, ak má včelstvo dostatok priestoru, ukladajú vedľa a pod plodové hniezdo a nikdy ich nepremiestňujú. Preto pred kŕmením na zimu je musíme premiestniť hore, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo na predjarí nájde. Potom ihneď kŕmime väčšími dávkami. Na zimovanie použijeme aj peľové plásty získané pri vytáčaní alebo získané a uložené z jarných prebytkov.
Jarný vývoj plodu
Akonáhle teploty v zime na začiatku februára vystúpia na približne +6 °C, matka začne klásť. Počiatočný výkon kladenia je nepatrný, ale stále rastie až k vysokému výkonu v mesiaci máji, keď matka kladie až cez 2 000 vajíčok denne. Do kvitnutia vŕby dochádza k väčšiemu odchodu zimných včiel, takže včelstvo slabne. Vyrovnanie zazimovanej sily včelstva nastáva asi v kvete čerešní a sila rastie ďalej až do konca júna, keď dosahuje maxima populácie. Vplyvy, ktoré ovplyvňujú plodovanie, sú vnútorné: prezimovaná sila, zdravotný stav, genetické vlastnosti a zásoby peľu v úli. Vonkajšie: teplotné maxima a ponuka snúšky.
Odber plástov s medom
Po odbere medníkových nadstavkov je potrebné zbaviť plásty včiel. Najčastejšie sklepaním a ometaním včiel z medných plástov, buď cez smyk do rojáčku alebo špeciálnym smykom priamo späť do česien úľov. Alebo použitím včelieho výklzu, lepšie dvoch vo špeciálnom medzidne s otvormi pre výklzy. Tento zásah vyžaduje 2 návštevy na včelnici: 1. deň vloženie výklzov, 2. deň odoberanie nadstavkov. Nevýhodou je, že medné plásty môžu vychladnúť a je tu riziko upchania výklzov trúdom. Môžete použiť techniku vyfukovania včiel z nadstavka nejakým vyfukovačom. To je vhodné pre veľké prevádzky a nízke medníkové nadstavky. Odstraňovanie včiel z plástov v nadstavku repelentmi, často používané v zámorí, ako napríklad benzaldehyd, bolo úplne zamietnuté. Je tu nebezpečenstvo, že nezaviečkovaný med prevezme tento zápach. Dnes požadovaná kvalita medu to nedovoľuje.
Voľba stanovištia
Úspech včelárenia závisí aj na voľbe stanovištia. Človek pri osvojovaní si chovu včiel prenášal včelstvá z prírodných stanovišť, väčšinou lesov, do blízkosti svojho obydlia. O výnosoch medu rozhoduje tiež zdroj snúšky a určuje jeho výrobnú cenu a náš zisk. Komerčný včelár, na rozdiel od hobby včelára, musí včelstvá umiestniť k najlepším zdrojom snúšky. Včelár musí svojou kalkuláciou a skúsenosťou rozhodnúť, či kočovať alebo dochádzať k malým skupinám rozmiestnených úľov vo snúškovej krajine. Dolet k snúške by mal byť max. 1 km, lepšie menej. Pritom nesmieme zabudnúť, že na rozvoj včelstva je potrebný aj peľ. Predpokladom je slnečné, pred vetrami chránené ako aj tiché miesto, prírodná ponuka vody, možnosť príjazdu dopravným prostriedkom. Čím rozmanitejšia je v dolete ponuka nektáru a peľu počas celého roku, tým lepšie sa budú včelstvá rozvíjať.
Hľadanie matky
Pri modernom produkčnom včelárení v nadstavkových úľoch vás matka príliš nezaujíma. Stačí pohľad na stav plodu, nahliadnutím do nadstavku alebo povytažením stredných plástov od predjaria až do kvitnutia čerešní. Neskôr stačí len pohľad na česno pri zbere peľu. Nedostatky sa riešia pridaním prezimovaných oddeľkov a neskôr už nových oddeľkov s mladou matkou. Ani vtedy nie je nutné matku hľadať. Len po slnovrate sa to deje cez noviny. Rovnaký postup volíme aj pri nutnom spájaní včelstiev. Včelstvo vie najlepšie, ktorú matku si ponechať.
Přeleták v jednom úle
Přeleták na zabránenie rojenia alebo výmenu matky môžeme vykonať tak, že nadstavok pôvodného včelstva dáme nabok. Na pôvodné dno dáme prázdny nadstavok. Zo včelstva premiestnime do stredu nadstavku 2 zaviečkované plodové plásty bez včiel a súčasne pridáme vyšľachtený, zrelý matečník, ktorý musí byť po stranách chránený staniolem alebo plastickou hadičkou. Ak ho nemáme, postačí matečník z mateřského včelstva, ktorý nemusí byť chránený. Na okraje pridáme 2 plásty s potravou, tiež bez včiel, a zvyšok mezistienky. Na tento nadstavok príde medzidno s česnom, ak nadstavky nemajú očká. V materinskom včelstve sa odstránia matečníky a nasadí sa na medzidno. Lietavky preletia do nadstavku na dne, včelstvo stratí rojovú náladu a matka zvýši kapacitu kladenia. Keď mladá matka dole zaklade najmenšim 4 plásty, môže byť vykonané spätné spojenie. Přeletáky vykonávame pri letovej činnosti a nie neskoro večer.
Nemalo by sa
Nemalo by sa zbytočne zasahovať do včelstva, pretože každý zásah spôsobí vo včelstve novú podnecujúcu situáciu, ktorá sa môže prejaviť pozitívne aj negatívne.
Pri nadstavkovej metóde by sa ale nemalo: Oddelovať plod od matky a zásoby od plodového hniezda (min. 6 kg). V bezsnúškovom období mať nad plodom prázdne plásty. Oddelovať časti plodového hniezda - nebezpečenstvo vzniká najmä pri zámene vyšších nadstavkov. Vkladať nadstavky s mezistienkami mimo snúšku. Po skončení letnej snúšky ponechávať panenské plásty v plodisku, pretože sú prekážkou a matka ich už nezaklade. V júli a neskôr odoberať včelstvu plodové plásty, pretože vtedy sú pre včelstvo najcennejšie.
Získavanie plástového peľu
Plástový peľ je pre človeka dobre stráviteľný. Obsahuje cenné látky (esenciálne aminokyseliny, vitamíny, minerály a stopové prvky), preto je peľ dobrým prostriedkom na posilnenie obranných látok v tele a na predchádzanie chorobám. Peľ môže regulovať činnosť čriev, zvýšiť chuť k jedlu, podporovať rast, zvýšiť prekrvenie, vysokým podielom vitamínu A zlepšiť zrak a prinášať úľavu pri ochoreniach prostaty. Získavanie peľu pomocou nejakých vypichovátok je veľmi náročné na čas a preto vhodné len pre malé množstvá. Najlepšie je získavať tento peľ v podložených nadstavkoch pod mriežkou na panenských plástoch. Po odobratí peľových dosiek sa skráti prečnievajúce bunky a špachtľou sa zoškrabe peľ až na mezistienku.
Získavanie propolisu
Propolis sa užíva vo forme tinktúr, mastí alebo práškov. Potláča rôzne baktérie. Dôsledné antivírusové účinky sú vzhľadom na obsah flavonidu Luteolin a Quercetin ako aj kyseliny kávovej. Ďalej pôsobí fungicídne (plesne). Používa sa na ošetrenie rôznych infekčných chorôb a zápalov v oblasti hrdla, pažeráka, nosa, kĺbov, v zažívacom a vylučovacom trakte ako aj pri kožných ochoreniach, zle sa hojacích ranách a vredoch. Propolis sa nesmie zbierať z častí úľa, ktoré prišli do styku s chemickými liečivami rozpustnými v tukoch, najmä s obsahom fluvalinátov, ktoré sa v propolise hromadia. Propolis sa zoškrabáva z uvoľnených nadstavkov a rámikov. Čistý propolis sa získava v tzv. propolisových mriežkach, ktoré môžu byť z dreva, kovu alebo plastových sieťovin, veľkosť oka maximálne 2 mm. Kovové alebo plastové mriežky sa podchladia a vymnú cez hranu. Propolis chránime pred svetlom a teplom.
Stres u včiel
Stres je psychické preťaženie, ktoré škodí organizmu. Všetko, čo núti včelstvo k nadmernej aktivite, mu spôsobuje stres. Každé nadmerné správanie na úkor plodovania škodí. Náhle zmeny počasia sú známe stresové situácie. Vytáčanie medu, presúvanie plodu, zavesovanie mezistien, použitie liečiv a nedostatok potravy môžu narušiť prirodzený imunitný systém. Trvajúce horúce počasie, sprevádzané bezsnúškovosťou, stresuje včelstvo zvlášť zle. Pretože každý včelárov zásah viac alebo menej stresuje včelstvo, pomáha malá dávka potravy k rýchlej normalizácii.
Rozdelenie včelieho roka
Populačná krivka u kraňského včelstva má 2 rozvojové a 2 zostupné fázy. Maximum populácie je u nás okolo letného slnovratu. Do kvitnutia čerešní je prvá rozvojová fáza a asi po 15. auguste druhá zostupná fáza. V oboch týchto fázach je včelstvo veľmi náchylné na stresy a vyžaduje maximálny kľud. Včelí rok začína výmenou letnej generácie včiel za zimnú v mesiaci júli až októbri. Zimovanie včiel prebieha od októbra do februára. Raný jarný vývoj prebieha do apríla. Rojový čas je máj až jún. Medobranie a kŕmenie od júla až do začiatku augusta. Perioda plodovania v našich zemepisných šírkach trvá od februára do novembra, výnimočne dlhšie.
Zimný úbytok včiel
Priemerný denný úhyn včiel počas zimy je asi 30 včiel denne. Za zimu to je približne 3 000 včiel zo včelstva, ale môže to byť aj viac. Včely v zimnom chumáči začínajú s novým plodovaním väčšinou vo februári, keď denné teploty sú nad +6 °C. Niekedy skôr v januári, inokedy neskôr až v marci. To závisí na počasí, sile včelstva, zásobách peľu v chumáči a na zdraví včiel. Plodujúce včelstvo spotrebuje viac zásob a stratí tiež viac včiel. Pri plusových teplotách tieto včely odlietajú a nevracajú sa. Tak sa včelstvo zmenší o 1/5 až 1/3. Včelstvo začne rásť len keď počet liahnucich sa včiel je vyšší než úbytok. Vyrovnanie zazimovanej sily nastáva až okolo kvitnutia čerešní.
Rojová nálada
Včelstvá silne prezimované sa dostávajú tiež skôr do rojovej nálady. Tú zistíme najjednoduchšie tzv. kontrolou naklopením nadstavku v mesiacoch máj až jún. Nadstavok zo zadnej strany nadvihneme, posunieme k sebe a zo spodku pomocou dymu skontrolujeme. Ak sú na spodných loučkách matečníkové misky, je to jasný dôkaz počiatku rojovej nálady. Tu ešte môže pomôcť odobratie plodu. Ak sú už misky zakladené a matečníky vo výstavbe, môže pomôcť len radikálny zásah na zabránenie rojenia.
Predchádzanie rojeniu
Cieľom včelára je umožniť včelstvu vytvorenie veľkého maxima bez rojenia. Dôležitý je dostatok priestoru na kladenie vajíčok a stavbu mezistien. U predčasne silných včelstiev pomáha odobratie plodu a tvorba oddeľkov. Odber plodových plástov môžeme vykonávať už v apríli a tvoriť tzv. zberné oddeľky po jednom pláste s plodom z každého včelstva. Zoslabovanie je tiež možné vykonať zámennou silných včelstiev za slabé alebo čiastočným zámennou ich medníkových nadstavkov.
Zabránenie vyrojenia
U včelstva, ktoré už stavia matečníky, odobratie plodu nepomôže. Najistejšia metóda je odobratie matky, s ktorou vytvoríme oddelek. Vo včelstve potom ponecháme len jeden matečník. Iná metóda je vytvorenie přeletáku. Včelstvo preložíme na iné stanovište a na pôvodné dno a miesto umiestnime nový nadstavok buď s oddeľkom alebo len s mezistienkami a 1 až 2 plodovými plástami s otvoreným plodom. Na vrch sa postavia nadstavky s medom. Včely si potom z plodu vychovajú novú matku. Pôvodné včelstvo na novom stanovišti sa odletom létaviek radikálne zoslabí.
Vývoj včelstva v lete
Nevyrojené včelstvo dosahuje po letnom slnovrate svoje populačné maximum. Silné včelstvá môžu mať na konci júna 50 000 a viac včiel. Maximálne plodové hniezdo v máji až júni môže byť 40 000 buniek plodu. Od polovice júla sú vo vývoji už zimné včely. V polovici augusta majú včelstvá ešte asi v priemere 20 000 plodových buniek. Od polovice augusta klesá plodovanie a v októbri majú včelstvá zriedka v priemere viac ako 5 000 buniek zimných včiel s najdlhšou životnosťou.
Odobieranie medu
Najlepšia doba na odobieranie medu je dopoludnia, pretože prípadne v predchádzajúcom dni donesený nektár alebo medovica budú cez noc dostatočne spracované. Vytáčanie medu sa snažíme ukončiť v čase slabej snúšky, aby sa včely toľko nezaujímali o odoberané medné plásty. Počas rojového a snúškového času je lepšie vykonávať nutné zásahy naopak navečer, pretože včelstvo sa do rána upokojí a môže opäť vylietať za snúškou.
Obsah vody v mede
Obsah vody v mede včelstva môže kolísať plást od plástu. V okrajových plástoch je med vlhší než v stredných plástoch. V zhrubnutých plástoch je med tiež vlhší než v normálne silných plástoch. Med vo vyšších nadstavkoch je vlhší než v nadstavkoch nad plodom. Problémy s obsahom vody sú najmä u kvetových medov, pretože už nektár má zvyčajne viac vody než medovica. Kvetový med by mal byť, ak nie úplne, tak aspoň z 2/3 zaviečkovaný. Med pri trhnutí plástom nesmie vystreknúť.
Podletná starostlivosť
V podletí má byť vychované maximálne množstvo kvalitných zimných včiel. Silne napadnuté včelstvá varroázou musia byť preliečené po vytáčaní medu. K tomu je voľne dostupný Formidol a na veterinárny predpis Gabon. Maximum zimných včiel bude zaplodované v auguste. Množstvo závisí na letnom maxime populácie, stave zásob, priestore a vetraní úľa. Toto maximum sa tvorí v mesiacoch apríl až jún.
Príprava včelstva na zimu
V septembri a od septembra sa liahnuce včely vyvíjajú ako zimné včely. Ak včelár hneď po vytáčaní nakŕmil, tieto včely už nič nerobia a zakladajú si svoj tukobielkovinový vankúšik v zadočku, ako zásobník bielkovín pre predjarnú tvorbu krmnej kašičky pre plod. Musia sedieť na bezbalastnej cukrovej potrave, nesmú sa starať o žiadny plod, med (cukor) spaľujú iba na kúrenie. Dôležité je množstvo a kvalita potravy dodaná včelstvám do polovice augusta, výnimočne neskôr. Minimálna veľkosť včelstva pre zimovanie je 5 000 včiel, asi 0,5 kg, ale pre jarnú snúšku to musí byť aspoň 20 000 včiel a viac. Slabšie včelstvá je nutné posilniť pred zazimovaním oddeľkami alebo včelstvá spojiť.
Spotreba potravy na včelstvo
Spotreba potravy na včelstvo závisí na množstve plodovania. Pre plodujúce včelstvo je spotreba pre lietavky cca 5,86 g medu na 1 000 včiel za 24 hodín a pre úlové včely kojičky 14,9 g na 1 000 včiel za 24 hodín. Spotreba na konci mája pre nadstavkové včelstvo sily asi 60 000 včiel a asi 30 000 plodových buniek (1/3 lietavky a 2/3 úlové včely) je asi 500-700 g medu a 200-400 g peľu za deň. Priemerná ročná spotreba včelstva je asi 80 kg glycidov a 30-40 kg peľu. Pre 1 g medu je potrebné 0,854 g kyslíku. Pri tom bude vylúčené 0,48 g vody a 1,172 g kysličníku uhličitého.
Diagnostické podložky na medzidne
Pre odber na diagnostiku varroózy si môžeme vyrobiť medzidno s odnímateľnou vrchnou latkou. Tá nám potom umožní vkladanie a vyberanie podložky zpredu alebo zozadu, podľa toho, ako medzidno na včelstvo položíme. Ak takéto dno nemáme, vkladáme a vyberáme podložky s nadvihnutím nadstavku z prednej strany.
Biovčelárstvo
Ľudia dnes vyhľadávajú biopotraviny a teda aj biomed. Človek zaviedol do spôsobov včelárstva mnoho praktík, ktoré prírodné včelstvo nepoznalo. Mnoho týchto praktík spôsobuje možnosť výskytu škodlivých rezíduí v medu. Nemecké smernice pre biomed vylučujú z používania plastové hmoty (úle, rámiky), recykláciu vosku (mezdistienky), insemináciu a neprirodzené spôsoby rozmnožovania a chovu matiek (oddeľky a prelarvovanie). Chemoterapeutické liečivá sú zakázané, proti varroóze je povolená iba kyselina mravčia, šťaveľová alebo mliečna. Med označený napr. BIOLAND je samozrejme drahší. Napriek tomu obsah rezíduí v mede z oboch spôsobov včelárstva je zatiaľ rovnaký, pod hodnotou prípusnosti.
Něco o BIO a medu
Biovýrobky sú vysoko kvalitné, čisto prírodné a prísne kontrolované produkty z ekologického poľnohospodárstva a sú označené chránenou značkou BIO. Produkty ekologického poľnohospodárstva so symbolom BIO sú pre spotrebiteľov zárukou, že pri ich výrobe neboli použité umelé hnojivá, pesticídy, geneticky modifikované organizmy ani iné stimulátory, hormonálne látky či iné chemické látky umelo vylepšujúce farbu, vôňu či chuť potravín.
Kvalitný med, rovnako ako ten "BIO", je bez rezíduí, antibiotík, syntetických a chemických látok.
Ekologické poľnohospodárstvo ponúka riešenie mnohých problémov, či už zdravotných, ekologických alebo sociálnych. V systéme ekologického poľnohospodárstva je zakázané používať škodlivé chemikálie ani iné neprirodzené postupy s negatívnym dopadom na ľudské zdravie a na prírodu.
Poľnohospodári a výrobcovia, ktorí chcú uvádzať na trh biopotraviny, sa musia riadiť prísnymi pravidlami podľa zákona č. 242/2000 Zb. O ekologickom poľnohospodárstve. Štátny dozor nad prácou Certifikačných orgánov vykonáva Ministerstvo poľnohospodárstva ČR. Najmenej raz za rok je každý ekologický podnik skontrolovaný, či dodržiava všetky záväzné zákonné smernice pri výrobe a spracovaní.
Rozohrievať med
Pri rozohrievaní medu musíme byť veľmi opatrní. Zkryštalizovaný med je možné zahriať v otvorenej nádobe ponorenej do vodného kúpeľa teplého najviac 45 °C. Pri prehriatí medu (teplota nad 50 °C) sa ničia niektoré veľmi hodnotné látky. Každý správne rozohrievaný med časom opäť zkryštalizuje. Je to prirodzená vlastnosť. Surový, silne prehriaty med (naprostá väčšina v obchodnej sieti) má trvalo narušenú kryštalizáciu, preto zostáva tekutý, ale bohužiaľ má aj zničené najhodnotnejšie látky. Obchodníci s medom takto upravujú med zámerne, aby bol lepšie predajný. Zákazník potom nespozná, že sa už jedná len o sladkú bezcennú hmotu.
Krystalizácia medu
Kvalitný a správne ošetrený med kryštalizuje vždy, je to znakom pravosti a kvality. Kvetový med kryštalizuje zvyčajne skôr než medovicový. Kryštalizácia kvetových medov je spôsobená väčšinou vyšším obsahom glukózy, ktorá má špecifickú vlastnosť vytvárať kryštály. Vyšší obsah glukózy a dextrínov spôsobujú u medovicového medu zachovanie tekutého stavu po dlhšiu dobu. Skojený produkt si zachováva všetky svoje vlastnosti a cenné látky.
