Stáří našej včely medonosnej bolo podľa paleontologických nálezov určené na približne 25 miliónov rokov, pritom človek Homo sapiens je na Zemi približne 100 000 rokov. Vzhľad vtedajších včiel sa od vzhľadu dnešnej včely medonosnej príliš nelíšil.
Ľudia rýchlo pochopili, že divoké včely žijúce pôvodne v dutých stromoch, výklenkoch skál a iných chránených dutinách mu môžu prinášať úžitok. Na jednej maľbe v španielskej jaskyni Bicorp neďaleko Valencie môžeme vidieť postavu ženy, ktorá obletovaná včelami vytahuje z dutiny v skale plást.
Najstarší kreslený doklad o tom máme z doby paleolitickej asi pred 15 000 rokmi. Ide o kresbu z Pavoučej jaskyne (Cauveas de la Arana) nachádzajúcej sa pri obci Bicorp v Španielsku. V Rekhmirovej hrobke bola objavená kresba z roku 1450 pred n.l., znázorňujúca dve postavy pri odbere medu z hlinených úľov - používajú pritom dym. Egypťania vyrábali úle v podobe hlinených valcov, s akými sa môžeme dosiaľ stretnúť na území dnešného Alžírska či Grécka.
V Sliezsku pri obci Cszarnowasy bola v roku 1901 v koryte rieky Odry nájdená veľmi zachovalá brť, ktorej stárie sa odhaduje na 1. storočie pred n.l. Brť bola cca 5m nad koreňmi dubového kmeňa, bola od neho odrezaná a je uložená v Dzierzonovom múzeu v Kluczborku. Nález dokladá rozvinuté brtníctvo v tomto období na území obývanom Slovanmi.
Včelárenie domáce, alebo záhradné, vykonávali tzv. včelníci a chovali včelstvá väčšinou v špalkoch či klátoch, menej potom v košniciach (tie boli totiž doménou najmä germánskych obyvateľov).
História včelárenia v Európe
Najprv ľudia vyberali náhodne objavené divoké včelstvá, ktorým brali med. Stromy s divokými včelstvami si časom začali označovať.
Brť je vlastne zastrešený špalok s divokými včelami. Špalky s hniezdnymi dutinami si ľudia prenášali bližšie k svojmu obydliu. Vďaka lenivosti brtníkov vzniklo včelárstvo.
Klát je vylepšená brť, do ktorej vytvorili dvierka, aby sa do nej ľahšie dostali. Každý rok potom včelári vyrezali polovicu plástov.
Náročná výroba úľa z dutého kmeňa bola nahradená slamennými a doskovými úľmi. Vynález rámikov, medometu a objav včelej medzery potom významne uľahčili obratie medu.
Pre ľahší prístup k rámkom včelári vymysleli tzv. nadstavkové úle. Nadstavkové úle majú oddeliteľné poschodia a dajú sa jednoducho rozoberať. Vďaka prístupu zhora je práca so včelstvom oveľa jednoduchšia.
Časová os vývoja včelárstva: náhodné vyberanie včelích hniezd, brtníctvo, špalkové včelárenie, zadom prístupné úle, rozberné dielo, nadstavkové včelárenie.
Vývoj úľov a rámkovej miery
Ako už bolo povedané, včely pôvodne žili v dutých stromoch. Včelári stromy vyhľadávali a med z nich odoberali.
Neskôr kmene so včelstvami vyrúbali a odvážali bližšie k domovu. Prvý úľ bol stojan. Včelár kláty pripravil, vysekal do špalku dutinu. Cez dutinu uprostred dĺžky špalku pribil dosku 4 palce širokú, v ktorej vydlabal česno. Včelári usadzovali roje aj do špalkov vodorovne položených.
Ďalší vývoj priniesol kruhovú košnicu. Celú zostavu uzatváralo veko vyrobené taktiež zo slamy. Kláty i koše mali nevýhodu, že prehliadka včelstva nebola možná bez narušenia.
Roku 1853 vynalezl Jan Dzierzon včelie dielo na trámečkoch širokých 1 včelí palec a ¼ palca silných, ktoré bolo možné z úľa vybrať a späť zase zavesiť. Tak vznikol úľ „Dzieronov“.
Dzierzonov úľ zdokonalil barón Berlepsch, zvolil včelárenie na “stojan“ ktorému dal tri poschodia a skonštruoval preň rámiky. Vynálezom rámikov dosiahla rozbieateľnosť diela svoj vrchol. Berlepsch rozdelil svoj stojan, vo vnútri 9 ½ palcov široký, na 3 rovnako vysoké diely, z ktorých 2 spodné určil pre plodisko a tretí najvyšší, 9 ¾ palca vysoký, pre medník a medzi oba tieto priestory vložil pohyblivú priečku. Tento úľ sa nazýval „Berlepschov“.
Po Berlepschovi sa o zdokonalenie úľa pokúsil Dathe. Namiesto 2 poschodí v plodisku urobil rámik 14 palcov dlhý a medník 14 ½ palca vysoký. Časom však spoznal zbytočnosť veľkého medníka a znížil ho o polovinu. Postavil teda úľ s dvojitými rámikmi, veľkými pre plodisko a malými pre medník.
V Amerike zostavil Langstroth stojan, zvaný „americký“. Na jej horné okraje nadstavkov sa zavesovali rámiky 10 ½ palca vysoké a 20 ½ palca široké (27,5 cm vysoké a 53,2 cm široké) a bolo ich v úli 10. Namiesto medníku sa používali medné skrinky, ktoré sa postavili na rámiky plodiska a mohli pojať až 1 kg medu. Na jeseň sa medné skrinky odstránili a plodisko sa prikrylo voskovaným plátnom a slamennou rohožou. Včelstvá v úľoch Langstroth prezimovali veľmi dobre, pretože sedeli na dlhých plástoch. Americký úľ zdokonalil Mat. Hlinecký tým, že urobil jednu stranu pohyblivú a tak bolo možné plásty vyberať ako zhora, tak aj zboku.
V ČR sa však v tej dobe považoval za dobre urobený úľ dzierzonovský. Na základe úľov Langstroth bol zostavený úľ „Hospodář“, ktorý zlepšoval americký úľ tým, že bol rozložiteľný vo všetkých častiach a dal sa teda rozširovať nadstavcami v medníku. Medzi plodisko a medník sa vkladala materská mriežka, vtedy nazývaná kráľovská mriežka. Vyrábala sa z plechu alebo drôtu. Úľ Hospodář sa vyrábal aj so slamennými stenami.
Po roku 1879 sa začal rozširovať „divčák“ i „jednák“ Dzierzonov, ďalej úľ Dathov a neskôr úľ Garstungov. Veľký počet rámikov bol na prekážku a zdržoval prácu, preto sa vkladalo do plodiska niekoľko celorámikov 39 cm vysokých.
V roku 1903 bol zavedený úľ so širokonízkym rámikom a o dva roky neskôr bolo uznesením uskutočnené použitie širokonízkého rámika mier 39 x 24 cm. Tým nebola prijatá miera Dzierzonova 38 × 22 cm, ani Gerstungova 41 × 26 cm, ani americká miera Langstrothova 23 × 45 cm. Novo prijatá miera 39 × 24 cm bola akýmsi kompromisom a stala sa pre výrobcov úľov rozhodujúca a trvalá. Postupom času tieto naše úle zdomácneli nielen v Čechách a na Morave a v Sliezsku, ale aj na ďalekom juhu a v Nemecku. Tak vznikol úľ, ktorý bol nazvaný podľa miesta svojho vzniku v Kolči pod staroslavnou Budču – „Budečák“. Zásuvným okienkom je možné plodisko aj medník zúžiť. V medníku je tiež česno, ktorým môžu vzlietnuť trúdy. Plodisová priečka je opatrená materskou mriežkou.
V roku 1908 vznikol úľ „Pražan“, ktorý je na rozdiel od „Budečáku“ prístupný z boku i zozadu na stavbu studenú alebo teplú, po oddelení medníku, je prístupný aj zhora.
Úľ „zasúvač“ československý je vlastne úľ Dadantov so širokonízkymi rámikmi 39×24 cm vylepšený zasúvačom s oddeliteľným medníkom. Všetky diely sú oddeliteľné: dno, plodisko, medník aj veko.
Vždy problematické a dosud stále je, zvoliť si ten najlepší typ úľa s najvhodnejšou rámkovou mierou. Moderný úľ je v podstate drevená bedňa, štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu, so špeciálne upraveným dnom a s niekoľkými tzv. nadstavkami. Podľa sily včelstva včelári úle podľa potreby rozširujú o ďalšie nadstavky.
