Ako vzniká včelí vosk

Včelí vosk je ďalším dôležitým produktom včelstiev. Používajú ho ako stavebný materiál, z ktorého stavajú takmer všetko. Včelári sa však naučili včelí včelí vosk spracovávať, a tak ho dnes môžeme poznať predovšetkým z voskových sviečok.

Pri tvorbe diela včela doslova potí vosk na takzvaných voskových zrkadlách na spodnej strane 3.-6. článku (tergit) zadočku. Chitínová stena zrkadiel je perforovaná mikroskopickými otvormi, ktorými po zvýšenej námahe strieka sekrét ako čerstvý vosk. Na vzduchu tuhne a vo forme šupinky preberá anatomický tvar zrkadla. Aj keď sa šupinka odlepí, zostáva čiastočne zasunutá pod prečnievajúcim okrajom susedného článku zadočku.

Hmotnosť jednej šupinky 0,5 mm silnej sa pohybuje v rozpätí 0,8 - 2 mg. Energetická (metabolická) náročnosť pri produkcii vosku je vysoká. Na vznik 1 kg vosku včely spotrebujú 3,5-10 kg medu a okolo 50 g peľu.

Spracovanie

Včela šupinku podľa potreby zbiera kefkou tretieho páru nôh a spracováva kusadlami. Vzniká biela tvarohovitá hmota. Pôsobením slín sa stáva vláčnou za predpokladu, že teplota prostredia je 33 °C až 36 °C.

Nové voskové dielo včely zakladajú tým spôsobom, že sa zavesia na strop obývanej dutiny a zaklesnuté nožičkami jedna do druhej vytvoria akýsi živý záves. V tejto pozícii kolektívne spracovávajú produkovaný vosk a spoločne hnetú stenu diela.

(V úľoch budujú včely dielo na vopred lisovaných voskových medzistenách. Medzisteny podľa potreby a v požadovanej veľkosti vkladá do úľa včelár).

Nové voskové dielo má bieložltú farbu. Včelárska odborná terminológia ho označuje termínom "panenská súš". Každá vyliahnutá včela zanechá v bunke "košieľku" - dielo vďaka tomu mení farbu a postupom času tmavne odtieňom podobným prepečenej žemli až po tmavohnedú. Niekoľkoročné plásty sú začerneté.

Využitie

    Význam pre včely

Včelí dielo, čo sú ploché dosky opatrené z oboch strán hustou sieťou šesťbokých buniek, je včelstvom využité:

• na uskladnenie zásob medu a peľu,

• na vývoj včelieho plodu – ranné vývojové štádia nových jedincov (vajíčko, larva, kukla)

• prázdne dielo (souše) v okrajových častiach úľa, resp. v dutine stromu slúžia ako tepelná izolácia

    Význam pre ľudí

Zmienky o strdím oplývajúcich českých zemiach sú z 10. storočia. Vosk je uvedený v tzv. refestettskom colnom tarife ako tovar vyvážaný z Čiech. Najmä za panovania cisára Karola IV. bol vosk súčasťou daňových odvodov ako dôležitá surovina na výrobu sviečok – luxusného tovaru stredoveku. Dnes môžeme včelí vosk nájsť v mnohých výrobkoch, ktoré denne používame.

• farmaceutický priemysel – v poťahovej látke tabliet, znižuje rýchlosť rozpúšťania liečiva a predlžuje jeho účinnosť
• medicína – súčasťou sterilnej zmesi (Horsleyho vosk) tmeliacej látky pri operáciách lebky
• kovopriemysel – konzervácia predovšetkým zbrojných systémov
• kovoliatstvo, šperkárstvo – výroba kovoliateckých foriem technológiou „na stratený vosk“
• ľahký priemysel – impregnácia dreva, leštenie obuvi, špeciálne náterové látky
• reštaurátorstvo – súčasť dobových technológií pri reštaurovaní historických predmetov.
• potravinárstvo - je uvádzaný pod značkou E901 (napríklad lesklý povrch lentilky)

Zloženie

Vosk obsahuje až 284 rôznych zložiek. Nie všetky boli identifikované, ale asi 111 z nich sú látky prchavé. Z kvantitatívneho hľadiska sú najvýznamnejšie monoestery a diestery nasýtených a nenasýtených uhľovodíkov, voľných mastných kyselín a hydroxypolyesterov.

Hlavnými zložkami sú alkylestery mastných kyselín (najmä myricylester kyseliny palmitovej), hlavnou kyselinou je kyselina cerotová a neocerotová, hlavnými alkoholmi sú myricylalkohol a cerylalkohol.