Pranostika na február: Na hromnice o hodinu viac (2. 2.). Začiatkom februára je deň už o viac než hodinu dlhší ako na Vianoce. Zima býva na vrchole, ale svetla rýchlo pribúda. Ku koncu mesiaca často prichádza prvé mierne oteplenie a pri vhodnom počasí sa otvára priestor pre prvé opatrné zásahy do včelstiev. Zásahy do včelstva a práce na včelnici. Vo februári pokračujeme v priebežnej kontrole včelnice podobne ako v januári – najmä po snežení.
Zásahy do včelstva a práce na včelnici
Vo februári pokračujeme v priebežnej kontrole včelnice podobne ako v januári – najmä po snežení. Zasnežené letáky a česno včas očistíme, aby sneh neprimrzol na ľad a aby do úľa mohol prúdiť čerstvý, suchý vzduch.
Hneď ako sa objavia teplé slnečné dni, sledujeme prielety. Kto používa úľovú váhu, môže pri prieletoch pozorovať zmeny hmotnosti a zároveň aj postupne sa zrýchľujúci úbytok zásob. Pred prieletmi je vhodné mať priestor pred úľmi uprataný a ideálne bez snehu – včely, ktoré pristanú do snehu, môžu prechladnúť a už sa do úľa nevrátia.
Podľa sily prieletu (ak sme pri ňom boli) si naplánujeme prípadné zásahy. Tie vykonávame až po prieletoch a vždy len pri priaznivých podmienkach.
Komorovanie (zužovanie) koncom februára
Na konci februára, dovolí-li počasie, zúžime slabšie včelstvá (komorujeme). Zmenšením plodiska sa zlepší tepelný režim včelstva, čo môže pomôcť obmedziť riziko rozvoja nozemózy. Súčasne možno podľa potreby zatepliť aj strop úľa.
Zužovanie sa vykonáva pomocou zateplenej komorovacej (Blinovej) prepážky, ideálne s otvorom približne 30 mm pre prechod včiel medzi zateplenou a nezateplenou časťou úľa.
Blinovovu prepážku možno vyrobiť z rámika vyplneného polystyrénom. Proti vykusovaniu sa izolácia často chráni sololitom, ktorý prekrýva bočné lišty asi o 2 mm a tým obmedzuje únik tepla. Do sololitu sa vyvŕta otvor (napr. 32 mm) a vlepuje sa polyetylénová trubka. Pri použití kvalitnejšieho polystyrénu možno sololit vynechať alebo ho nahradiť alobalom.
Cieľ komorovania je jednoduchý: zúžiť priestor so včelami tak, aby nezostala žiadna neobsadená ulička. V zúženej časti musí zostať:
- plást s peľom (typicky krajný plást),
- dostatok miesta pre kladenie matky,
- časť zásob.
Prebytočné zásoby presunieme mimo obsadený priestor. Pri zužovaní možno použiť dve prepážky a vedľa nich mimo chumáča umiestniť zásobné plásty. U týchto plástov sa viečka čiastočne narušia rozperkou, aby boli pre včely lepšie dostupné. Komorovanie sa často týka predovšetkým oddelkov.
Plánovanie nákupov na sezónu
Už vo februári je vhodné dohovárať nákup včelstiev a matiek na nadchádzajúcu sezónu. Kupujúci by mal vždy požadovať protokol o vyšetrení stanovišťa, odkiaľ včelstvá alebo matky pochádzajú – na mor včelieho plodu a novo (pri nákupoch z nižšie uvedených krajov) aj na hnilobu včelieho plodu. Nákupom včiel z nevyšetrených stanovíšť zbytočne ohrozujeme vlastné včelstvá aj včelstvá v okolí.
Ošetrovanie
Pripomíname, že vzorky zimnej podložky musia byť odovzdané na vyšetrenie najneskôr do 15. 2. 2026 (do ZO ich odovzdávame s predstihom pred týmto termínom).
Ak je vhodné počasie (teplota nad 10 °C) a poznáme výsledky spadu roztočov zo zimnej podložky, vykonáme tam, kde je to nutné, ošetrenie proti varroáze – výhradne registrovanými veterinárnymi liečivými prípravkami. Chovateľ je zároveň povinný viesť záznamy o ošetrení včelstiev.
Pripomíname aj vyšetrenie na hnilobu včelieho plodu
Vyšetrenie na hnilobu včelieho plodu s cieľom obmedziť šírenie nákazy do ďalších krajov. Ak chceme premiestňovať včelstvá alebo matky na vzdialenosť väčšiu ako 3 km, je nutné mať vyšetrenie na hnilobu včelieho plodu.
Vyšetrenie platí iba jeden kalendárny rok, v ktorom bolo vykonané. Vzorky podložky sa odoberajú z podložiek, ktoré boli na dne úľov najmenej 14 dní. Jedna vzorka smie byť najviac z 10 včelstiev.
V metodike naďalej zostáva povinnosť vyšetrenia stanovíšť na mor včelieho plodu pri premiestňovaní včelstva alebo matiek na vzdialenosť väčšiu ako 3 km (platí pre celú Českú republiku).
Výroba rámikov
Súčasťou dobrej včelárskej praxe je pravidelná obnova plástového diela. V plodisku je vhodné každý rok vymeniť približne tretinu rámikov, aby v úli nezostávalo dielo staršie ako tri roky. Prináša to lepšiu hygienu včelstva aj čistejšiu prevádzku v úli.
Rámiky pre obnovu získavame buď znovupoužitím po vytavení starého diela, alebo výrobou nových. Ak je rámik po vytavení stále pevný a rovný, oplatí sa ho dezinfikovať, opraviť a znovu osadiť medzistienkou.
Koľko rámikov je potrebných ročne
Pri päťdesiatich včelstvách na Adamcovej miere 39 × 24 (plodisko v dvoch jedenásťrámikových nástavcoch) vychádza ročná obmena približne na 350 rámikov. Z toho mám obvykle okolo 150 rámikov opakovane použiteľných a približne 200 rámikov vyrábam nových. To v praxi znamená vyvŕtať zhruba 800 otvorov do horných líšt a 800 otvorov do spodných líšt.
Pre porovnanie: pri desiatich včelstvách počítajte asi so 70 rámikmi na výmenu ročne, z toho približne 40 nových (cca 320 otvorov).
Rámiky v medníku
V medníku používam panenské dielo na rámikovej miere 39 × 15. Rámiky preto bežne neobnovujem „na vek", ale mením ich hlavne pri poškodení. Ročne tak vyrábam len malé množstvo.
Ako vyrobiť nový drevený rámik z prírezov
Ak vyrábate rámiky z nakúpených prírezov, čakajú vás spravidla štyri kroky: navŕtanie, zbíjanie, drôtovanie a podľa potreby aj montáž rozperiek. Následne prichádza zatavenie medzistienok.
Vŕtanie líšt
Vŕtanie možno riešiť niekoľkými spôsobmi:
- Vŕtačkou (ideálne stolnou alebo stĺpovou)
- Dierovačom
- Dierovacím prípravkom
- Pri nízkych rámikoch sa vŕtanie nemusí robiť, ak sa medzistienka vkladá do drážky
- Alternatívou môžu byť plastové držiaky alebo sponkovanie drôtikov
Osobne používam stĺpovú vŕtačku, pretože ju využijem aj na iné práce. Vŕtam na priemer 2 mm. Pri rozhodovaní pre mňa hralo úlohu, že jednoúčelový prípravok by ležal väčšinu roka ladom, zatiaľ čo vŕtačka má široké využitie.
Vŕtanie vŕtačkou
Výhody:
- viacúčelový stroj
- v prípade poruchy sa dá ľahko nahradiť
- pri tenších lištách možno vŕtať viac otvorov naraz (napr. 3 do spodnej, 2 do hornej lišty)
- nízka fyzická námaha
Nevýhody:
- nižšia produktivita oproti špecializovaným prípravkom
- vyššia obstarávacia cena
Vŕtanie dierovačom
Dierovač býva osadený ihlou (napr. 2,5 mm), ktorá lištu v danom mieste prepichne. Ovláda sa ručnou pákou. Existujú aj ručné dierovačky, ktoré zvládnu 4 otvory naraz (univerzálne nastaviteľné).
Výhody:
- bez potreby elektrickej energie
- malé, skladné
- nižšia cena (orientačne: jednoduché okolo 500 Kč, štvoriotvorové cca 1 700 Kč)
- dlhá životnosť, výmenné ihly
Nevýhody:
- jednoúčelové použitie
- pri základných typoch sa dieruje po jednej diere
- nižšia produktivita
- vyššia fyzická náročnosť
Vŕtanie dierovacím prípravkom
Pre hobby prevádzku sa ponúkajú aj dierovacie prípravky. Jeden variant využíva hlavičky s upnutými vrtákmi a bežnú vŕtačku – rozstup otvorov ale obmedzuje konštrukcia (napr. dĺžka remeňov). Druhá možnosť je riešenie so samostatnými motormi alebo mikrovŕtačkami. To býva rýchle a dobre nastaviteľné, vyžaduje však vhodný jednosmerný zdroj (ideálne 24 V, vyšší výkon znamená svižnejšiu prácu).
Výhody:
- vysoká produktivita
- počas hodiny môže byť hotová veľká dávka rámikov
- vŕtanie štyroch otvorov naraz
- minimálna fyzická námaha
Nevýhody:
- jednoúčelové zariadenie, ktoré je potrebné skladovať
- často nutnosť ďalšej výbavy (napájací zdroj/trafo alebo vŕtačka)
- vyššia obstarávacia cena (orientačne od 3 500 Kč bez zdroja)
- závislosť na elektrine alebo aku náradí
Zbíjanie (stĺkanie) rámikov
Po navŕtaní nasleduje zostavenie rámika. Možnosti sú:
- stĺkacia forma na jeden rámik
- stĺkacia forma na viac rámikov
- zbíjanie „v ruke" (pri nízkych rámikoch to ide pomerne ľahko)
- automatické stroje na zbíjanie rámikov
Skôr som používal formu na jeden rámik (možno kúpiť zhruba do 400 Kč). Pri upevnení na stenu a s dvoma sponkovačkami je to funkčné riešenie. Dnes zbíjam vo forme pre päť rámikov: do formy zoradím bočné lišty, priložím hornú lištu a zosponkujem. Následne polotovar vyberiem, otočím a ihneď pripevním spodnú lištu.
Pri výrobe rámikov 39 × 15 používam vo forme vymedzovacie doštičky (napr. dĺžky 125 mm), aby krátke bočné lišty správne dosadli. Na zbíjanie používam pneumatickú sponkovaciu pištoľ, sponky 32 mm (šírka 5,7 mm). Každý spoj istím dvoma sponkami, teda približne 8 sponiek na rámik.
Drôtovanie
Ďalším krokom je drôtovanie. Používam nerezový drôtik – je pevnejší, aj keď sa s ním pracuje o niečo horšie. Vysoké rámiky drôtujem zhora dolu, čo zvyšuje pevnosť pri rozoberaní diela.
Pri napínaní drôtika zvlnkovačom je potrebné dbať, aby sa neprehýbala spodná lišta. Konce drôtika zaisťujem klincami a kladivom, prípadne ich možno prichytiť aj malou sponkou.
Vydrôtované rámiky ukladám do nástavcov bez rozperiek; do jedného nástavca sa mi vojde zhruba 14 rámikov. Rozperky natĺkam až tesne pred vložením do plodiska – ručne do bočnej lišty (klinec cca 32 mm). Rozperky na bočnej lište potom pri rozoberaní plástov menej poškodzujú susedné dielo.
Rozostupy v medníku bez rozperiek
Na nízkych rámikoch 39 × 15 rozperky nepoužívam. Rozostupy v medníku zoraďujem jednoducho „palcom". V plnej sezóne mám v jedenásťrámikovom medníku obvykle 10 rámikov – práca pri odviečkovaní je rýchlejšia a zároveň získam viac vosku.
Skúšal som aj hrebene namiesto rozperiek, ale nástavce s hrebeňmi sa horšie oškrabávajú, preto som od tejto varianty ustúpil.
Zatavenie medzistienok
Posledným krokom je zatavenie medzistienok. Robím to najčastejšie deň pred vložením rámikov do včelstva.
Z časopisu Včelárstvo od Ing. Václav Horčic, Ph.D.
