Niekedy sa žiaľ stane, že matka neprežije svoj zásnubný let. Príčin môže byť viacero – dravý hmyz (napríklad vážky), pavučiny alebo iní predátori. Pri dôkladnom pozorovaní som zaznamenal prípady, keď mladá neoplodnená matka opustila úľ kvôli páreniu a už sa nikdy nevrátila. Možností je mnoho: mohla zablúdiť alebo uviaznuť v sieti predátora. Vážky sú známe tým, že lovia včely – ak si všímate, niekedy ich uvidíte chytiť korisť priamo vo vzduchu. Spomalene letiaca mladá matka je pre vážku ľahkou korisťou.
Staršie včelárske príručky často odporúčali jednoduchý trik: vytriasť všetky včely z úľa, v ktorom sa vyskytli kladúce trubčice. Malo sa za to, že trubčice s vyvinutými vaječníkmi sa kvôli svojej váhe nevrátia späť. Tento postup sa však v praxi veľmi neosvedčil. Oveľa účinnejším riešením je spojiť postihnuté včelstvo so silným a zdravým včelstvom s plodnou matkou.
Čo nastane po strate mladej matky?
Po nezvratnej strate matky z párovacieho letu ostáva včelstvo bez matky. Ak majú včely k dispozícii mladý otvorený plod (larvy), môžu sa pokúsiť vychovať novú matku. Ak však v úli nie je vhodný plod, pokus o záchranu zlyhá. Včelstvo, ktoré zostane dlhšie bez matky a stratí možnosť odchovať novú, sa po určitom čase dostáva do stavu, keď vznikajú tzv. kladúce trubčice.
S takouto situáciou som sa stretol vo svojom pozorovacom úli, kde včelstvo zotrvalo niekoľko týždňov bez oplodnenej matky, aj keď malo dostatok zásob. Bezmaterské robotnice začínajú niekedy klásť neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu iba trubce. Tieto včely sa nazývajú kladúce trubčice. Výskyt kladúcich trubčíc je pre včelstvo kritickým problémom, ktorý treba bezodkladne riešiť.
Kladúce robotnice v úli – ako ich rozpoznať a správne reagovať?
Pri ďalšej kontrole pozorovacieho úľa som zistil, že včelstvo zostáva pomerne silné, ale pomery v úli sa výrazne zmenili. Na pláste s plodom som našiel vajíčka, avšak matku nie. To napovedá, že ide o kladúce robotnice, ktoré vznikajú po dlhodobej neprítomnosti matky. Zdravá matka kladie jedno vajíčko do každej bunky (obr. 2a), zatiaľ čo kladúce robotnice často kladú viac vajíčok do jednej bunky (obr. 2b). Hoci sú robotnice samičky, z ich neoplodnených vajíčok sa vyliahnu iba trubce.
Ak včely zaviečkujú larvu trubca v malej robotnicovej bunke, typicky vytvárajú vypuklú viečku, ktorá zodpovedá veľkosti trubčej larvy (pozri obr. 3). Trubce vychované v robotnicových bunkách sú menšie než bežné trubce (obr. 4).
Bez prítomnosti matky včelstvo postupne slabne, keďže staré robotnice odumierajú a oplodnené nové sa neliahnu. V konečnom dôsledku takéto včelstvo zanikne. Ak pri kontrole zistíte prítomnosť kladúcich robotníc, najlepším riešením je včelstvo spojiť so silnou materskou rodinou.
Ako rozlíšiť kladúce robotnice od neoplodnenej matky?
Niekedy môžete v úli nájsť drobné trubce (larvy alebo dospelé jedince), ktoré včely vyhadzujú pred úľ. To signalizuje problém s kladením matky alebo výskyt kladúcich robotníc – známemu fenoménu „hrbo-plod“. Tieto scenáre odlíšite podľa toho, ako sú vajíčka uložené v bunkách:
Viac vajíčok v jednej bunke ukazuje na prítomnosť kladúcich robotníc.
Jedno vajíčko v bunke svedčí o prítomnosti neoplodnenej matky, ktorá kladie iba trúdí plod.
Pri neoplodnenej matke zvyčajne nájdeme rôzne viečka buniek – kombinácie robotnicových a trúdích viečok, prípadne trúdích viečok na robotnicových bunkách. Najlepšie je vtedy odstrániť alebo vymeniť chybnú matku a spojiť včelstvo s inou zdravou kolóniou. Najmä na jar je dôležité tento krok neodkladať – inak môže dôjsť k oneskorenému rozvoju včelstva z dôvodu ťažkej dostupnosti mladých matiek.
Pozorovanie kladúcich robotníc – jedinečný pohľad do života včiel
Ak sa kladúce robotnice objavia v pozorovacom úli, získame výnimočnú príležitosť sledovať skrytý život včiel zblízka. Počas pozorovania vyvstáva mnoho zaujímavých otázok:
Ktoré robotnice kladú vajíčka?
Koľko kladúcich robotníc je v postihnutom včelstve?
Ako rozoznať kladúcu robotnicu od bežnej bez nutnosti použitia mikroskopu?
Ako presne prebieha samotný proces kladenia vajíčka (ovipozícia)?
Jedným z hlavných dôvodov, prečo včelár takmer nikdy priamo nepozoruje kladúce robotnice, je ich plachosť. Každý zásah – otvorenie úľa, použitie dymáka, vybratie rámika – tieto robotnice zneistie a preruší ich jemnú činnosť. Kladúce robotnice sa potom okamžite stratia medzi ostatnými včelami a ich prítomnosť prezradia iba bunky s viacerými vajíčkami.
Pozorovacie úle ponúkajú priaznivejšie možnosti. Vďaka svojmu vyhotoveniu (otáčavý stredový čap) umožňujú ľahké a tiché sledovanie vnútrajška bez rušenia. Otvorenie úľa do 30 sekúnd bez väčšieho zásahu umožňuje priamo pozorovať kladúce robotnice pri kladení vajíčok. Tieto robotnice sú počas ovipozície väčšinou celé ponorené do bunky, so slabými vibráciami krídel nad okrajom bunky (obr. 5 a 6).
Starý mýtus o kladúcich trubčiciach
Pri takýchto pozorovaniach som si spomenul na staré včelárske odporúčania, že kladúce robotnice sa po vytriasaní úľa nevracajú späť, keďže sú údajne príliš ťažké kvôli vajíčkam. Z mojej skúsenosti však tento názor nie je pravdivý – kladúce trubčice nie sú natoľko obmedzené vajíčkami, aby sa nevedeli vrátiť späť do úľa.
Overenie starého včelárskeho postupu: Funguje vytriasanie kladúcich robotníc?
Medzi včelármi je už dlho známa metóda, ktorá má údajne odstrániť kladúce robotnice (trubčice) z včelstva. Postup je jednoduchý: včelstvo sa prenesie ďalej od stanovišťa, včely sa vyklepú na zem a zdravé lietavky sa vrátia späť do úľa, zatiaľ čo trubčice zostanú na mieste. Tým sa má zachrániť včelstvo a oddeliť „zrno od pliev“ – kladúce robotnice od ostatných včiel. Je táto rada naozaj účinná? Rozhodol som sa to preveriť experimentom.
Príprava experimentu – ako označiť kladúce robotnice?
Najskôr som potreboval zistiť, či sa kladúce robotnice po vytriasaní vrátia do úľa, a preto bolo nutné ich označiť. Použil som pozorovacie úle a pripravil som jednoduchú metódu, ako robotnice pritiahnuť na jedno miesto. Z iného úľa som odobral kúsok trúdzieho plástu cca 7,5 × 18 cm s čistými bunkami bez vajíčok. Jednu stranu plástu som poškodil, aby bola nevhodná na kladenie, nedotknutú stranu som natočil ku sklu pozorovacieho úľa. Tak sa všetky kladúce robotnice sústredili na viditeľnej strane plástu.
Počas pár hodín ich obsadili včely a bunky začali vypĺňať vajíčkami. Stále bolo možné pozorovať aspoň desať kladúcich robotníc (v ovipozícii). Ďalším krokom bolo ich označenie farebnou bodkou, podobne ako sa značí včelia matka (obr. 7).
Značenie kladúcich robotníc – nie je to také jednoduché, ako sa zdá
Značenie matky je ľahšie, keďže nehryzie. Kladúce robotnice však žihadlo majú a vedia ho použiť, preto som musel postupovať opatrne. Najjednoduchšie bolo značkovať robotnice len čiastočne ponorené do bunky. Tie, čo boli zalezené hlboko, bolo nutné označiť až pri opúšťaní bunky. Tento proces vyžadoval trpezlivosť. Podarilo sa mi označiť dohromady 130 robotníc, hoci skutočný počet kladúcich robotníc v úli bol pravdepodobne ešte vyšší (obr. 8).
Testovanie starého postupu – návrat kladúcich robotníc k úľu
Úľ som presunul asi 40 metrov od včelína a všetky včely som dôkladne vyklepal na zem (obr. 9). Zaujímavé bolo, že z miesta sa nedokázali vrátiť iba čerstvo vyliahnutí, chlpatí trubci menšieho vzrastu. Väčšina včiel okamžite vzlietla a zamierila späť na pôvodné miesto.
Keď som sa k včelínu vrátil, jasne som videl okolo zatvoreného úľového česna húf včiel, medzi nimi i moje označené robotnice. Tento výsledok jasne vyvrátil pôvodné tvrdenie – kladúce robotnice boli schopné návratu k úľu ako ostatné včely (obr. 10).
Záver z experimentu – čo z toho vyplýva pre včelárov?
Tento pokus ukázal, že stará rada – vytriasť včely s cieľom odstrániť kladúce trubčice – neplatí. Robotnice sú schopné vrátiť sa späť a bežne opúšťajú česno úľa. V prípade, že sa vo včelstve objavia kladúce trubčice, môžeme predpokladať, že ich môže byť až niekoľko stoviek. Napriek ich zaujímavému správaniu v praxi platí: jedinou overenou metódou nápravy je spojiť postihnuté včelstvo so zdravou rodinou so silnou matkou.
Preložila: RNDr. Bohuslava Trnková. Autor: Wyatt A. Mangum, American Bee Journal.
