Lesný med z medovice je čoraz populárnejší vďaka svojej výnimočnej chuti a dobrej cene na trhu. Pre včelárov je však nebezpečný, pretože môže obsahovať melecitózu – špecifický cukor podnecujúci tvorbu takzvaného cementového medu. Cementovým medom nazývame silno skryštalizovaný med vo včelích plástoch, ktorý sa veľmi ťažko vyberá a spôsobuje komplikácie nielen pri medobraní, ale aj pri manipulácii s plástmi. Včely tento med nedokážu využiť a môže im spôsobovať vážne tráviace ťažkosti.
Pôvodcom je hmyz – vošky sajúce miazgu stromov
Za vznik melecitózy môžu predovšetkým vošky – drobný hmyz, ktorý sa živí miazgou ihličnatých stromov, najmä smrekov a jedlí. Vošky prijmú len časť živín z rastlinnej šťavy a zvyšok – cukrový roztok zvaný medovica – vylučujú. Včely túto sladkú medovicu zbierajú a premieňajú v úli na lesný med.
Pre vošky môže byť vysoká koncentrácia cukru v rastlinnej miazge problémom kvôli osmotickému tlaku. Ak je v tele vošky menej vody ako v okolí, musia sa brániť dehydratácii tým, že menia jednoduché cukry na zložitejšie – medzi nimi aj na známu melecitózu.
Ktoré vošky produkujú najviac melecitózy?
Najviac melecitózy v medovici produkujú hlavne:
Veľká čierna voška smreková (Cinara piceae) – priemerne 43 % melecitózy.
Prachová voška smreková (Cinara pilicornis) – v priemere 29 % melecitózy.
Vošky na jedliach produkujú podstatne menej melecitózy (8–14 %), preto predstavujú z tohto pohľadu nižšie riziko.
Faktory podporujúce vznik cementového medu
Tím Dr. Victorie Seeburger z Univerzity v Hohenheime skúmal v štúdii environmentálne podmienky podporujúce vznik medovice bohatej na melecitózu. Zo vzoriek zozbieraných v spolupráci s viacerými včelármi počas štyroch rokov boli ako rizikové potvrdené tieto ukazovatele:
Zvýšená teplota prostredia: každé zvýšenie teploty o 1 °C zvyšuje podiel melecitózy v medovici v priemere o 0,6 %.
Nízka relatívna vlhkosť vzduchu: pokles o 1 % znamená v priemere zvýšenie obsahu melecitózy o 0,2 %.
Nadmorská výška a zloženie pôdy stanovišťa: vyššie polohy a vápenité, priepustné pôdy (ako oblasť Švábskej Alby v Nemecku) vykazujú štatisticky vyššiu produkciu melecitózy v porovnaní s inými regiónmi.
Dôsledky klimatických zmien – väčšie riziko cementového medu?
S meniacim sa podnebím a stále častejšími extrémnymi prejavmi, ako sú horúčavy a dlhotrvajúce suchá, je možné očakávať častejší výskyt medovice bohatej na melecitózu. Suché a teplé letá nútia stromy, najmä smreky s plytko uloženými koreňmi, produkovať viac osmoticky aktívnych látok v šťavách, čím sa zvyšuje tlak na vošky premieňať jednoduché cukry na zložitejšie – čo podporuje vznik cementového medu.
Ako predísť problémom s cementovým medom?
Včelári môžu minimalizovať riziko tvorby cementového medu vo svojich včelstvách takto:
Sledovať výskyt konkrétnych druhov vošiek, hlavne rizikových druhov na smrekoch.
Priebežne monitorovať klimatické faktory – zvýšená teplota a nižšia vlhkosť signalizujú vyššie riziko.
V prípade výskytu týchto rizikových faktorov zvážiť dočasné premiestnenie včelstiev.
Spolupracovať s ďalšími včelármi v okolí a vymieňať si informácie o aktuálnom výskyte vošiek a medovice.
Výhľad do budúcnosti – systém varovania pred melecitózou
Na základe získaných poznatkov sa ponúka možnosť vytvorenia systému alebo aplikácie, ktorá by včelárov na melecitózu včas upozornila. Tak by mohli reagovať ešte predtým, než sa vyskytnú komplikácie s cementovým medom.
Cementový med nie je neprekonateľným problémom, ale vyžaduje od včelárov aktívne sledovanie podmienok a situácie s medovicou v okolí ich úľa. Výsledky vedeckých štúdií nám poskytujú lepší prehľad o hlavných faktoroch ovplyvňujúcich vznik cementového medu. Dostatok informácií a spolupráca medzi včelármi môže zabrániť výrazným ekonomickým stratám aj zdravotným komplikáciám pre včelie rodiny.
Z včelárskych prekladov. Autor pôvodného výskumu: Dr. Victoria Charlotte Seeburger, Deutsches Bienen-Journal, 2021, č. 10, s. 22–24 (preklad z nemčiny Ing. Mária Šindlárová).
