Rozprávanie pre deti približuje život včiel, rozdelenie ich úloh, vznik medu, obranu úľa a každodenný rytmus včelieho spoločenstva.
Všetky včeličky sú veľmi pracovité, pretože v úli je stále veľa práce, ale vždy si pomáhajú navzájom a sú na seba veľmi hodné. Každá včielka má však inú prácu, podľa toho, čo jej najlepšie ide a čo najlepšie vie. Malé včeličky majú napríklad za úlohu kŕmiť včelie bábätká, ktoré sa vyliahnu z vajíčok, a starať sa o ne. Keď malé včeličky trochu povyrastú, majú väčšiu silu a môžu už pomáhať pri stavbe včelích plástov z vosku.
Plásty slúžia v úli na to, aby do nich kráľovná mohla naklásť vajíčka, z ktorých sa potom vyliahnu malé včelie bábätká. Keď včielky vyrastú ešte o trochu viac, naučia sa všetky čoskoro lietať a nazývame ich lietavky. Včielky potom veľa pracujú. Každý deň vylietajú z úľa a na kvetoch zbierajú peľ a prenášajú ho na ďalšie kvety. Vďaka tomu môžeme v lete zbierať zo stromov ovocie, ktoré nám tak chutí. Ako odmenu si včielky z kvetov vysajú trochu sladkého nektáru, ktorý si potom nosia späť do včelieho úľa. Spolu s ostatnými včeličkami potom z nektáru vyrábajú sladký med, ktorý máme všetci tak radi.
Med si včielky schovávajú do malých komôrok, ktorým sa hovorí bunky plástu. Tam im zásoby medu vydržia tak dlho, dokým ho nepotrebujú. Príde im vhod hlavne v zime, keď môžu mať včielky hlad, pretože vonku nerastú žiadne kvety a včielky tak nemôžu zbierať nektar. V takomto prípade sa medom z buniek nakŕmia. Vo včelom úli ale nie sú len včelie samičky, nájdeme tu aj včelích samčekov, ktorých nazývame trúdy. Trúdy včely kŕmia medom, aby mali silu na prácu. Včelie kráľovstvo však tiež potrebuje včielky, ktoré budú chrániť ostatné včely a brániť úľ pred nepriateľmi. Čo keby úľ napadli zlé cudzie včely, veľké zlé sršne alebo napríklad myši či vtáky? Aj na to však včielky v úli myslia. Zvolia svojich odvážnych strážcov, ktorí ostatné včielky vždy zachránia pred nebezpečenstvami, a ktorí majú chrániť úľ pred zlými tvormi.
Takí strážcovia sú väčšinou najstaršie včielky, pretože sú najmúdrejšie a najskúsenejšie a nikdy nedovolia, aby niekto včielkam v úli ublížil. Ostatné včielky v úli vedia, že sa na svoje strážcov môžu vždy spoľahnúť, a preto sa nikdy vo svojom úli neboja. Navyše sa o včielky v úli stará dobrý pán včelár, ktorý ich ošetruje, keď sú choré. Za to včielky včelára odmenia sladkým a zdravým medom, ktorý mu dajú, a za ktorý im včelár pekne poďakuje. Keď ale včielku niekto zlobí, mohla by ho trochu pichnúť, pretože má na zadočku malé žihadlo. To sa ale nestáva, pretože všetci ľudia vedia, že včielky sú dobré tvory, ktorí nám vyrábajú chutný med, a že im nesmieme ubližovať.
Nemali by sme však nikdy včielky strašiť, aby sme ich nepolekali. Včielky celý deň lietajú vonku a zbierajú nektar na výrobu medu, spoznáme ich už zďaleka podľa tichého bzučania. Po takých dlhých výpravách sú však včielky večer často unavené a chce sa im ísť spať. Než však pred spaním zavrú očičká, rozprávajú si, čo krásne za celý deň prežili, ako sa mali a čo videli v prírode zaujímavého. Potom však už celé upovídané zložia unavené krídelká a idú do postele, aby mali silu na ďalší deň plný práce. Ráno ich prebudí slniečko, ktoré im tým povie, že je čas vstávať a začať nový deň. Včielky teda ihneď vyskočia zo svojich postelí a tešia sa na ďalší krásny deň, ktorý určite bude ešte krajší ako ten predchádzajúci.
