Je bežné, že ľudia pripisujú schopnosť myslieť len vyšším organizmom. Napriek tomu veda už dlhšie hľadá odpoveď na otázku, či aj hmyz – napríklad včely medonosné – vykazuje znaky skutočného vedomia a myšlienkových procesov. Medzi vedcami je táto otázka predmetom diskusií, pričom mnohé náznaky ukazujú, že včely skutočne majú svoj špecifický druh mysle aj vedomia. „Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti, pretože vedomosti sú obmedzené, zatiaľ čo predstavivosť obklopuje svet.“ – Albert Einstein (Saturday Evening Post, 1929). Tento článok poskytuje pohľad do fascinujúcej problematiky myslenia včiel medonosných a ukazuje, akým spôsobom na tieto záhady odpovedá veda na základe dlhodobých výskumov špičkových odborníkov v tejto oblasti.
Historické pozadie skúmania vedomia u včiel
Myšlienka vedomia u hmyzu siaha až do čias Charlesa Darwina. Ten už vtedy veril, že aj malý nervový systém dokáže vyvolať komplexné správanie a naznačoval existenciu určitej jednoduchej „mentálnej aktivity“ u mravcov či včiel.
Tento pohľad však ustúpil s nástupom behaviorizmu na začiatku 20. storočia, ktorý kategoricky odmietal pripisovanie emócií alebo mentálnych stavov zvieratám.
Nový impulz dala výskumu vedomia včiel práca vedcov ako Karl von Frisch, ktorý objavil unikátny tanečný jazyk včiel – za tento objav získal v roku 1973 Nobelovu cenu. Týmito poznatkami sa ďalej zaoberal a rozvíjal ich jeho žiak Randolf Menzel.
Randolf Menzel – život venovaný bádaniu včelej mysle
Randolf Menzel, narodený v roku 1940 v Mariánskych Lázňach, sa stal jedným z najuznávanejších neurovedcov a behavioristov so špecializáciou na včely medonosné. Pod vplyvom svojho mentora Martina Lindauera (dlhoročného asistenta Karla von Frische) sa zameral na dôkladné skúmanie vnímania a mozgovej činnosti včiel.
Menzelova cesta výskumom
Už v roku 1967 ukončil Menzel svoju doktorandskú prácu o farebnom videní včiel. Neskôr sa jeho výskum rozšíril na štúdium nervovej sústavy a pamäte u včiel. V roku 1974 publikoval prelomovú prácu „Učenie a pamäť u včely medonosnej“, ktorá zásadne ovplyvnila spôsob, akým vníma veda mentálne procesy u hmyzu.
Menzel založil aj špecializované centrum výskumu neurovedy včiel na Slobodnej univerzite v Berlíne a svojimi štúdiami ovplyvnil generácie výskumníkov na celom svete.
Čo dnes vieme o vedomí a mozgu včely?
Výskumy Randolfa Menzela potvrdili, že včelí nervový systém, hoci má zhruba len milión neurónov, dokáže uchovávať veľmi zložité informácie a riešiť komplexné úlohy súvisiace s navigáciou, ziskom potravy či sociálnou interakciou v rámci kolónie.
Špecifická časť nervového systému – tzv. „hubovité telieska“ – bola identifikovaná ako centrum dlhodobej pamäte včiel, čo je významný dôkaz, že včely dokážu pracovať s uloženými informáciami vedome.
Behaviorizmus verzus moderné prístupy
Behaviorizmus, dominantný v prvej polovici 20. storočia, odmietal mentálne stavy zvierat. Dnešná veda sa však čoraz viac zaoberá otázkou reálnych mentálnych procesov u zvierat, ktoré na komplexné prostredie reagujú nielen inštinktívne, ale aj na základe vnútornej skúsenosti.
Význam pre súčasných včelárov
Pochopenie fungovania mysle a vnímania včiel je dôležité nielen pre vedeckú obec, ale aj pre prax – pre každodenné včelárenie. Poznanie schopností včelieho nervového systému otvára cestu k šetrnejším metódam ich chovu a tým aj k zvyšovaniu životaschopnosti a odolnosti včelstiev.
Včelári môžu čerpať inšpiráciu a praktické poznatky z najnovších výskumov a lepšie pochopiť rozmanité správanie včiel vo svojich úľoch.
Organizácia včelieho spoločenstva
Včelstvo medonosných včiel je kolektívom, ktorý funguje ako jeden prepojený superorganizmus. Aj keď ho tvoria desaťtisíce jedincov, jeho konanie je veľmi zosúladené a efektívne i bez centrálneho riadenia. Tajomstvo úspechu spočíva v unikátnych spôsoboch výmeny informácií v kolónii.
Ako medzi sebou včely komunikujú?
Medzi včelami funguje dôsledný systém pozitívnej aj negatívnej spätnej väzby. Touto komunikáciou si včely odovzdávajú kľúčové informácie o zdrojoch potravy, nebezpečenstvách alebo iných aktuálnych potrebách v spoločenstve.
Tancujúca komunikácia ako pozitívna spätná väzba
Ak objaví prieskumníčka cenný zdroj nektáru, po návrate túto informáciu oznámi typickým tancovaním. Ostatné včely si vďaka tomu rýchlo osvoja údaje o polohe potravy a môžu efektívne začať zbierať. Nové lietavky tiež tento zdroj odporúčajú ostatným členom kolónie.
Negatívna spätná väzba cez „stop signál“
Menej známou spätnou väzbou je tzv. „stop signál“, ktorým včely dokážu spomaliť či zastaviť aktivitu iných jedincov. Tento signál, popísaný napríklad Hasenjagerom (2018), sa prejavuje krátkymi vibráciami smerovanými k tancujúcej včele, ktorá propaguje menej vhodný alebo vyčerpaný zdroj. Takáto efektívna komunikácia šetrí kolónii čas i energiu a optimalizuje jej produktivitu.
Sociálne prostredie ako kľúč k prežitiu kolónie
Vedomie včiel neobsahuje len vnímanie okolitého sveta, ale zahŕňa aj bohaté sociálne prostredie v úli, podobne ako sa ľudia orientujú v domácom či spoločenskom prostredí.
Podobnosti medzi ľuďmi a včelou spoločnosťou
Sociálne interakcie vo včelom spoločenstve vykazujú prekvapivé podobnosti s ľudskou spoločnosťou. Včely môžu byť verné svojmu včelstvu podobne ako ľudia svojej rodine či skupine. Keď bránia zdroje, dokážu byť agresívne voči susedným kolóniám, no v určitých situáciách sú aj tolerantné, ak do úľa omylom vstúpi cudzia včela prinášajúca potravu.
Pracovná špecializácia alebo všestrannosť?
Na rozdiel od ľudskej spoločnosti, kde prevláda vysoká pracovná špecializácia, včely preukazujú veľkú univerzálnosť – robotnica môže zastávať rozličné úlohy podľa potreby. To umožňuje extrémnu flexibilitu a schopnosť ihneď riešiť akýkoľvek problém, ktorý v úli nastane. Jednotlivé včely sa pohybujú po celom hniezde a promptne reagujú na potreby spoločenstva.
Ak napríklad praskne plást a vyteká med, opravia to najbližšie dostupné včely. Nie je nutné čakať na špecialistov – táto univerzálnosť dáva včelej kolónii veľkú výhodu oproti spoločenstvám s prísne určenou špecializáciou.
Kognitívna mapa – tajomstvo orientácie včiel
Včely majú jedinečnú schopnosť orientácie v meniacom sa prostredí počas sezóny. Zachovávajú si dlhodobé spomienky na svoje okolie, čo dokazoval už Martin Lindauer. Vďaka tejto mentálnej mape vedia včely efektívne nachádzať potravu, vodu alebo úkryt v rôznych obdobiach roka.
Ako včely tvoria a využívajú mentálne mapy?
Počas prieskumných letov si včely vytvárajú podrobný obraz krajiny, nezávislý nielen od vizuálnych bodov (ako sú stromy či kopce), ale aj na základe polohy slnka. Táto navigácia je do istej miery vrodená, na rozdiel od ľudskej schopnosti orientácie, ktorá si často vyžaduje dlhé učenie.
Flexibilita v meniacich sa podmienkach
Pre včely je svet neustále sa meniacim prostredím – menia sa sezóny, zdroje potravy aj krajinné prvky. Včela je preto „naprogramovaná“ na neustálu adaptáciu a rýchle zvládanie každej zmeny bez zaváhania.
Záverečné zamyslenie – čo nás môžu včely naučiť?
S trochou predstavivosti môžeme uvidieť fascinujúci svet vnútornej mysle včely, ktorá presne odráža požiadavky ich životného štýlu. Možno ich mentálna mapa nie je rozsiahla, ale je presná a spoľahlivo funkčná.
Štúdium včelstiev je inšpiráciou nielen pre včelárov, ale aj pre každého, kto túži pochopiť inteligenciu prírody. Tieto poznatky nám dávajú nielen návod na lepší chov včiel, ale aj podnety pre vytváranie inteligentných systémov v ľudskej spoločnosti.
Z včelárskych prekladov: Preklad pôvodného textu: Ing. Milan Daníček.
Literatúra a zdroje použitých informácií: Hasenjager, M. (2018). Prenos informácií vo včelích kolóniách, Lindauer, M.: Výskum orientácie včiel – dlhodobá pamäť. Twain, M. (1883). Život na Mississippi. Borst, P. L. (2021). American Bee Journal, Myseľ včely medonosnej, s. 637–641. Menzel, R. (1974, 2020). Práce o vnímaní, učení a pamäti včely medonosnej, Apidologie. Frisch, K. von (1950). Včely: ich zrak, chemické zmysly a jazyk, Cornell University.
