Redukcia varroázy s použitím pásikov s kyselinou šťavelovou Calistrip®

Parazit Varroa destructor predstavuje jednu z najväčších hrozieb súčasného včelárstva. Riešenie tejto problematiky spočíva okrem iného vo využití efektívnych liečebných metód. Kyselina šťavelová je dnes jednou z najviac využívaných organických látok v boji proti varroáze, pretože ponúka vysokú účinnosť a minimálne riziko pre včelstvá i výsledné včelie produkty.

Vývoj aplikačných foriem tejto látky pokročil od pôvodných postrikov cez aplikáciu cez cukorný roztok až po pásiky s kyselinou šťavelovou. Tie sú modernou alternatívou klasických akaricídov, pričom redukujú riziko rezistencie škodcu a súčasne uľahčujú aplikáciu v praxi. Firma Calier vyvinula a v EÚ registrovala Calistrip® Biox – prvý schválený prípravok svojho druhu vo forme pásikov na zavesenie priamo do úľa.

Tento článok zhrňuje výsledky experimentálneho výskumu zameraného na účinnosť a bezpečnosť pásikov Calistrip® v rôznych podmienkach, vrátane obdobia s prítomnosťou i absenciou včelieho plodu.

Materiály a metódy

Použitý prípravok

Calistrip® Biox obsahuje 6,44 g dihydrátu kyseliny šťavelovej na pásik a je určený na liečbu vonkajších parazitóz spôsobených varroou. Odporúčané dávkovanie činí dva pásiky na úľ (celkovo 12,88 g kyseliny šťavelovej) s ponechaním v úli po dobu šiestich týždňov.

Pokusné stanovište

Štúdia prebíhala na pokusnej včelnici v blízkosti mesta Montroi v Španielsku, v klimatických podmienkach mierneho pásma. Výskum bol rozdelený na dve obdobia – jar (s vysokou i nulovou prítomnosťou plodu) a prelom jesene a zimy (s nízkou prítomnosťou plodu).

Organizácia skupín

• Experiment 1: 12 úľov, z toho 8 Langstroth s vysokým množstvom plodu, 4 Dadant bez plodu (bezplodnosť bola navodená výmenou matiek).

• Experiment 2: 15 Langstroth úľov, rozdelenie na kontrolnú skupinu bez liečby (nízke množstvo plodu) a skupinu liečenú Calistripom® (nízke množstvo plodu).

Monitoring

V úľoch boli používané vložené hygienické podložky na pravidelné sčítanie spadnutých roztočov a vo vybraných úľoch boli sledované úhyny dospelých včiel (mortalitné klietky pod česnom), aby bolo možné vyhodnotiť bezpečnosť liečby.

Aplikácia pásikov Calistrip®

Do vybraných úľov boli zavesené dva pásiky Calistrip® na 3 týždne, potom výmena za čerstvé pásiky na ďalšie tri týždne. Umiestňovanie prebíhalo do centrálnej časti plodištných rámikov s voľným prístupom včiel.

Po skončení liečby bola do vybraných úľov (v závislosti na skupine) umelo navodená bezplodnosť (zaklietenie matiek) a bol aplikovaný následný kontrastný liečebný zásah iným prípravkom (Apitraz®), aby bolo možné zmerať prežívajúcu reziduálnu populáciu roztočov.

Vyhodnotenie účinnosti a bezpečnosti

Účinnosť bola stanovená podľa poklesu počtu roztočov varroa počas i po aplikácii Calistrip® a po kontrastnej liečbe. Bezpečnosť bola posudzovaná sledovaním mortality dospelých včiel a prípadného výskytu vedľajších účinkov.

Výsledky testovania

Stav včelstiev a vplyv liečby

• V úľoch liečených pri vysokej prítomnosti plodu došlo k výraznej redukcii parazitácie a celkovému zlepšeniu stavu kolónií počas 42 dní, súvisiacemu i so sezónnym nárastom prítomnosti peľu a kvetu.

• Pri testovaní v období s nízkou prítomnosťou plodu bola účinnosť liečby výraznejšia, úhyny kolónií boli minimálne a len v jednej bol zistený úhyn v dôsledku iných vplyvov.

Mortalita včiel a vedľajšie účinky

Priemerná denná mortalita dospelých včiel zodpovedala bežným hodnotám (cca 20 denne pri základnej aktivite, pri vrchole sezóny 50-60). Maximálne hodnoty boli spojené skôr s manipuláciou v úli než s vlastnou aplikáciou kyseliny šťavelovej. V skupinách s vyššou parazitáciou bola mortalita výrazne vyššia, v liečených úľoch bol úhyn včiel po terapii nižší. Neboli zaznamenané závažné nežiaduce účinky na včely ani plod.

Účinnosť liečby proti varroa

• Vysoká prítomnosť plodu: Účinnosť liečby dosiahla priemerne 74 %, čo je nadštandardný výsledok pre organické liečivá za týchto podmienok.

• Úle bez plodu: Efektivita presahovala 86 %, čím sa Calistrip® radí medzi najúčinnejšie prípravky vo svojej kategórii použiteľné za zimnej bezplodnosti.

• Nízka prítomnosť plodu: Liečené skupiny vykazovali výrazne vyššiu mortalitu roztočov oproti kontrolným (73 % vs. 24 %), čo bolo štatisticky významné.

Štatistické vyhodnotenie

Údaje boli analyzované neparametrickými testami (Kruskal-Wallis, Mann-Whitney) s jasným potvrdením rozdielu medzi liečenými a neliečenými skupinami (signifikancia na úrovni p ≤ 0,05).

Diskusia

Výsledky experimentov potvrdzujú, že pásiky Calistrip® Biox majú vysokú účinnosť v obmedzení populácie roztočov varroa ako pri nízkej, tak i pri vysokej prítomnosti včelieho plodu. V porovnaní s inými akaricídmi (napr. kyselinou mravčou či thymolom) alebo syntetickými látkami je táto forma kyseliny šťavelovej preukázateľne efektívnejšia pri správnom načasovaní a správnej aplikácii, zároveň tu nehrozí vznik rezistencie na používané účinné látky.

Najlepších výsledkov je dosiahnuté pri aplikácii pred zimou za minimálneho výskytu plodu, keď sú všetky roztoče dostupné liečebnej látke. Výhodou použitia pásikov je postupné uvoľňovanie účinnej látky, ktoré zabraňuje toxickým špičkám a minimalizuje riziko poškodenia plodu či zvýšenia úhynu včiel.

Záverom

Pásiky Calistrip® Biox predstavujú efektívnu a bezpečnú alternatívu pre systematickú ochranu včelstiev proti varroáze bez ohľadu na fázu rozvoja včelstva. Ich zaradenie do liečebných plánov umožňuje udržať varroózu pod kontrolou i v podmienkach s prítomnosťou plodu, kde účinnosť ostatných organických prípravkov často zlyháva. Bezpečnostný profil liečiva je priaznivý ako pre dospelé včely, tak pre plod, takže ho možno odporučiť ako súčasť dlhodobej stratégie zdravého chovu včiel.

Použité zdroje

• Dimitrios Kanelis a kol. (2024): Evaluation of oxalic acid with glycerin efficacy against Varroa destructor, Journal of Apicultural Research, 63:5, 847-855, doi:10.1080/00218839.2023.2169368.

• Rademacher, E. a Harz, M. (2006): Oxalic acid for the control of varroosis in honey bee colonies – A Review, Apidologie, 37(1), 98–120. doi:10.1051/apido:2005063.

• Hernández-Rodríguez, C.S. a kol. (2021): Large-scale monitoring of resistance to coumaphos, Amitraz, and pyrethroids in Varroa destructor, Insects, 12(1), p. 27. doi:10.3390/insects12010027.

• Calatayud, F. (2004): Los Fondos Sanitarios, una herramienta útil al servicio de la sanidad apícola. El Colmenar, 74: 32-39.

• Dietemann, V. a kol. (2013): Standard methods for varroa research, Journal of Apicultural Research, 52(1), 1–54. doi:10.3896/ibra.1.52.1.09.

• Guideline on veterinary medicinal products controlling Varroa destructor parasitosis in bees. EMA/CVMP/EWP/459883/2008-Rev.1.

• Schneider, S., Eisenhardt, D., Rademacher, E. (2011): Sublethal effects of oxalic acid on apis mellifera: Changes in behaviour and longevity, Apidologie, 43(2), 218–225. doi:10.1007/s13592-011-0102-0.

• Maggi, M. a kol. (2015): A new formulation of oxalic acid for Varroa destructor control, Apidologie, 47(4), 596–.

Autori: Fernando Calatayud Tortosa, Enrique Simó Zaragoza (APIADS), Nidia Bravo Centelles (Laboratorios Calier, S.A.)