Pranostika na január: V januári silný ľad, v máji bujný med. Táto pranostika v sebe nesie skúsenosť generácií včelárov i hospodárov. Studený január obvykle znamená lepšie vyhliadky pre polia i pre včely. Dnes si často prajeme „miernú" zimu a sneh len na horách, lenže to je v rozpore s tým, čo naši pradedovia považovali za prospešné. Pre nich bola obživa ťažšia a práve preto si priali, aby zima bola zimou. A rovnako to „chcú" aj včely – stabilný mráz je pre prezimovanie často priaznivejší ako dlhé otepľovania.
Pranostika na január: V januári silný ľad, v máji bujný med.
Táto pranostika v sebe nesie skúsenosť generácií včelárov i hospodárov. Studený január obvykle znamená lepšie vyhliadky pre polia i pre včely. Dnes si často prajeme „miernú" zimu a sneh len na horách, lenže to je v rozpore s tým, čo naši pradedovia považovali za prospešné. Pre nich bola obživa ťažšia a práve preto si priali, aby zima bola zimou. A rovnako to „chcú" aj včely – stabilný mráz je pre prezimovanie často priaznivejší ako dlhé otepľovania.
V januári už končí obdobie pouhého plánovania. Postupne sa začíname pripravovať na novú sezónu – hlavne v dielni a pri kontrole včelnice.
Zásahy vo včelstve a práce na včelnici
Včelnicu v januári kontrolujem najmä po snežení. Ak sú letáčiky zasypané, sneh opatrne ometem, aby mohol do úľa prúdiť čerstvý suchý vzduch a včely netrpeli nedostatkom vetrania.
V teplejších dňoch, keď sa na slnku zdvihne teplota na tesne nad 10 °C, bývajú vidieť prielety. Pri nich sa včely vyprázdnia (uvoľnia obsah výkalových váčikov) a často tiež vynášajú mŕtvolky zo dna úľa. V zimách s výrazným kolísaním teplôt, keď včelstvá môžu skôr začať plodiť, sú prielety dôležité pre udržanie kondície a hygieny v úli.
V januári platí jednoduché pravidlo: včely sa musia postarať samy o seba. Do včelstiev preto nezasahujem a úle zbytočne neotváram.
Vo včelíne mám nastraženú pascu na myši, ktorú kontrolujem raz týždenne. Ako návnadu používam kôrku čerstvého chleba (mením ju každý týždeň). Dobre sa mi osvedčili aj vylúskané vlašské orechy – tie obvykle nie je potrebné tak často obmieňať.
V zime je tiež čas na dielňu: zbíjame a drôtujeme rámiky pre ďalšiu sezónu. Pripravené rámiky a medzisteny nám na jar ušetria veľa času i stresu pri rozširovaní.
Ošetrovanie a vyšetrenie zimného moru
V januári včely spravidla neliečime – presnejšie povedané ich v tomto období väčšinou ani neošetrujeme proti varroáze. Hlavnou prácou je ale odber zimného moru, ktorý nám dá cenné informácie o situácii vo včelstvách.
Na odber moru sa pripravujem už koncom decembra: po poslednom ošetrení proti varroáze očistím podložky a nechám ich na dne úľa približne mesiac. V januári je na túto prácu viac pokoja, a tak pri odbere počítam roztoče na každej podložke zvlášť. Niekedy sa stane, že z desiatich včelstiev je jedno „problémové" (napríklad horšie ošetrené) a spad je u neho výrazne vyšší – pokojne 30 roztočov – zatiaľ čo u ostatných je v more jeden roztoč alebo žiadny. Priemer by takúto situáciu skresľoval, preto je individuálna kontrola dôležitá.
Práve podľa spadu v jednotlivých včelstvách potom môže byť potrebné problémové včelstvo na predjarí riešiť cieleným spôsobom, aj keď celkové laboratórne vyšetrenie zmiešaného vzorky vyjde „v norme".
Za zásadnú výhodu považujem aj to, že výsledky poznám už v januári. Vo februári je vo včelstvách obvykle ešte malá plocha plodu, a ak je nutné včelstvo rýchlo odľahčiť od roztočov, dá sa situácia riešiť včas. Neskôr na jar je už takýto zásah výrazne náročnejší.
Pre odber moru platí, že do jedného zmiešaného vzorky môže ísť mor zo všetkých včelstiev na jednom stanovišti, ak stanovište nie je v ochrannom pásme moru včelieho plodu. Ak v ochrannom pásme je, vždy sa riadim aktuálnymi požiadavkami danými Metodikou kontroly zdravia zvierat a nariadené vakcinácii (pre rok 2026 podľa platného znenia).
Pri samotnom odoberaní na včelnici najprv odstránim uhynuté včely. Roztoče počítam u každého včelstva a mor sťahujem škrabkou (osvedčila sa mi aj bežná škrabka na námrazu). Mor sypem na novinový papier – dobre nasaje vlhkosť a obmedzí tvorbu hrudiek. Fixkou si na papier poznamenám stanovište a čísla včelstiev, z ktorých bol odber vykonaný. Ak sú v more kúsky ľadu, do vzorky ich nepridávam.
Noviny s morom nechám pri izbovej teplote proschnúť (napríklad na skrini). Počas týždňa si pripravím kelímky od jogurtu, po proschnutí do nich mor zmetem. Kelímky zakryjem kúskom papierovej utierky a zaistím gumičkou. Nakoniec ich popíšem a doplním štítkom podľa požiadaviek odoslania vzorky.
Výroba silikónových foriem na sviečky
Každý rok vo včelárskom krúžku hľadám činnosť, ktorá deti zabáva a zároveň ich niečo praktické naučí. Tento rok padla voľba na výrobu silikónových foriem a následné odlievanie voskových figúrok. Je to pekné prepojenie tvorenia s prácou so včelím voskom – teda s materiálom, ktorý k včelárstvu neodmysliteľne patrí.
Aké silikónové formy rozlišujeme
Podľa materiálu, ktorý do nich odlievame
-
Teplotne odolné – vhodné napríklad pre odlievanie cínových figúrok.
-
Mechanicky odolné – pre živicu, sadru i vosk.
-
Pre potraviny – formičky napríklad na marcipán (nutná potravinárska certifikácia).
Podľa konštrukcie výslednej formy
-
Forma na ploché odliatky – jednoduchá výroba, ľahké vybratia.
-
Viacdielna rozberateľná forma – pre tvarovo zložitejšie modely.
-
Jednodielna forma – pre zložité odliatky, ale obvykle vyžaduje prerez.
Voľba silikónu: tvrdý vs. mäkký
Na výrobu foriem sa používa silikón. Pre viacdielne formy som predtým používal silikón Lukopren N1522 (český výrobca). Má vyššiu tvrdosť (Shore A 53°), nižšiu tepelnú odolnosť (do 250 °C) a nie je určený pre potraviny. Výhodou je nízka cena. Nevýhodou je, že pri miešaní sa ľahko do hmoty dostávajú bublinky vzduchu a pre moderné „mäkké" formy na sviečky je príliš tvrdý. Dobre poslúži napríklad na ploché odliatky (napríklad ozdoby na stromček) a aj po zhruba desiatich odliatkoch býva stále použiteľný.
Pre odlievanie včelieho vosku sa dnes častejšie používajú mäkšie silikóny, typicky okolo Shore A 10°. Ja som zvolil silikón D10 s tepelnou odolnosťou do 250 °C, čo pre výrobu sviečok bohatšie stačí.
Postup výroby silikónovej formy krok za krokom
1) Výber modelu
Najprv si vyberiem vhodný model – ideálne okolo 7 cm na výšku i šírku. Práve voľba modelu mi obvykle zaberie najviac času. Použil som napríklad figúrku psíka zo zastavárne a drobné figúrky (mačku, kačicu) z obchodu. Úplne najlepšie ale je, keď si deti model pre odlievanie vytvoria samy, napríklad z plastelíny.
2) Ohrádka (bednenie) pre zaliatia silikónom
Pre figúrky si pripravíme ohrádku. Dá sa urobiť aj z papiera, mne sa ale dlhodobo osvedčila plastová fólia (napr. strešná). Najprv vystrihnem dno, na ktoré figúrku postavím. Potom z fólie vytvorím obvodovú stenu tak, aby okolo modelu zostalo približne 2 cm priestoru pre silikón. Výška ohrádky musí byť aspoň o 2 cm vyššia, než je figúrka. Všetko zlepím lepiacou páskou.
3) Separácia a zaistenie modelu
Model natriem malým štetčekom separátorom. Separátor sa dá vyrobiť rozpustením vosku v technickom benzíne (funguje dobre, ale výrazne zapácha). Alternatívou je kúpiť hotový separátor. Niekto používa aj vodu so saponátom, túto variantu som ale osobne neskúšal.
Natretú a usušenú figúrku položím na tenkú vrstvu plastelíny, aby sa pri liatí nehýbala. Ohrádku umiestniem okolo figúrky a na podložke ju zo všetkých strán utesním plastelínou, aby silikón nevytiekol.
4) Miešanie silikónu
Silikón miešam v kelímku (napr. miešací kelímok na farby, poslúži aj sklenená miska). Kelímok postavím na váhu a vynulujem. Nalijem odhadované množstvo silikónu a pridám tužidlo podľa pomeru výrobcu (napr. u D10: 2 g tužidla na 100 g silikónu). Pretože bežné kuchynské váhy nebývajú dosť citlivé, dávkujem tužidlo často podľa rysky na fľaštičke – napríklad na 200 g silikónu približne 10 ml tužidla (vždy sa riaďte konkrétnym prípravkom).
Miešam drievkom (osvedčili sa mi drievka na nanuk – mimochodom sa hodia aj pri ochutnávkach medu, takže bývajú vo včelárskej výbave stále). Pri práci s tužidlom používam nitrilové rukavice bez pudru – nezanechávajú odtlačky na modeli a znižujú riziko alergickej reakcie. Pracujem v dobre vetranej miestnosti. Pri miešaní je dôležité premiešať silikón aj pri stenách a dne nádoby a súčasne sa snažiť nezatiahnuť do zmesi zbytočne vzduch.
5) Liatia do ohrádky a vytvrdnutie
Zamiešaný silikón lijeme postupne do ohrádky tak, aby sa priestor zapĺňal od dna. Model musí byť zaliatý tak, aby nad najvyšším bodom bolo zhruba 2 cm silikónu. Ak silikónu vyjde málo, ihneď domiešam ďalšiu dávku a plynule pokračujem.
Formu nechám vytvrdnúť cez noc, ideálne v teple (napríklad v kotolni). Rozhodne ju nenechávam v miestnosti, kde sa spí.
6) Vybratie, dozrievanie a prerez
Druhý deň odstránim ohrádku (rozrežem pásku) a formu vybalím. Ak si nie som istý, ako dobre bola zmes premiešaná, nechám formu „dozrieť" ešte do ďalšieho dňa. Po vytvrdnutí formu opatrne narežem (vylamovacím nožom) tak, aby sa pôvodný model bez poškodenia dal vybrať. Pretoky silikónu zastrihnem nožnicami. Hotovú formu skladujem ideálne s voskovým odliatkom vnútri, aby si udržala tvar.
Odlievanie včelieho vosku do silikónových foriem
Voskové sviečky odlievam najčastejšie pred Vianocami a pred Veľkou nocou. Na prácu mám pripravené tabule vosku (napríklad z formy na biskupský chlieb). Vosk musí byť čistý a suchý – vlhký vosk pri horení prská. Pred tavením tabule rozbijem na menšie kusy: položím ich na noviny a ľahko do nich udierím zadnou stranou sekery.
Tavenie vosku v sklepe (vodná kúpeľ na plyne)
V sklepe používam plynový varič. Na neho postavím vedro s vodou a do neho vkladám plechovky s kúskami vosku. Osvedčili sa mi nové plechovky označené „Plechovka na zavárane 1 kg", ktoré používam opakovane. Plech dobre vedie teplo, býva pocínovaný a lakovaný a nemá ostré hrany.
Rozpustený vosk lijem priamo do foriem. Do formy vopred umiestniam knôt, ktorý si pred použitím namočím do vosku – lepšie drží smer i tvar a nedotýka sa steny sviečky. Knôt fixujem jednoducho opretím o zápalku. Po stuhnutí sviečky prebytok knôtu odstrihnem. Silu knôtu volím podľa priemeru sviečky. Ak vyrábam závesnú ozdobu na stromček, dávam namiesto knôtu ozdobnú šnúrku.
Teplota vody sa na plyne reguluje horšie, ideálna je zhruba 70 °C. Keď nechám vodu vriť, vosk sa síce taví rýchlejšie, ale sviečky potom dlhšie chladnú. V zime ich nechávam tuhnúť za oknom, v teplejšom období si pomáham mrazničkou.
Tavenie vosku v kuchyni, v škole a pri práci s deťmi
Pri odlievaní v interiéri (kuchyňa, škola) som predtým používal zavárací hrniec, dnes častejšie multifunkčný hrniec. Má menšie rozmery a hlavne umožňuje nastaviť čas i teplotu, čo je pri práci s deťmi bezpečnejšie a pohodlnejšie.
Deti obvykle ocenia, keď je výsledok farebný, preto vosk niekedy dobarvujeme obyčajnými voskovkami. Formy na sviečky buď kupujem, alebo si ich vyrábam sám – a úprimne, kupované často vyjdú lacnejšie.
Na záver prajem úspešný štart do nového roku a veľa zdravia, šťastia a radosti – nielen vo svete včiel.
z časopisu včelárstvo Ing. Václav Horčic, Ph.D.
