Domáca výroba nezateplených nástavkových úľov

Hneď na úvod chcem povedať, že úľová zostava, ktorú používam, nie je „najlepšia na svete" a nemusí vyhovovať každému. Pre môj sposôb včelárenia je ale praktická a osvedčená. V týchto úľoch dosahujem výsledkov, s ktorými som spokojný – či už ide o výnosy medu, produkciu vosku, alebo chov včelích matiek.

Hneď na úvod chcem povedať, že úľová zostava, ktorú používam, nie je „najlepšia na svete" a nemusí vyhovovať každému. Pre môj sposôb včelárenia je ale praktická a osvedčená. V týchto úľoch dosahujem výsledkov, s ktorými som spokojný – či už ide o výnosy medu, produkciu vosku, alebo chov včelích matiek.

Včelárím približne s 50 včelstvami v oblasti Posázavia v nadmorskej výške 420–450 m n. m. Využívam ako včelnícový sposôb, tak kočovanie so stabilne umiestneným kočovným vozom. Pracujem na rámkovej miere 39 × 24 a 42 × 17.

Na začiatku som si vyrábel dvojplášťové palubkové úle zateplené polystyrénom. Postupne som vyskúšal aj varianty s vnútornou hobrou (vrátane jednostranne spevnenej) a s vonkajšou preglejkou. Testoval som rôzne rohové spoje, spojovacie materiály, nátery aj drobné konštrukčné detaily.

Moja skúsenosť je jednoduchá: čím viac dielov a spojovacích prvkov úľ má, tým viac práce býva po rokoch s údržbou. Životnosť potom výrazne ovplyvňuje aj to, ako často s nástavkami manipulujeme, či prevážame kočovné včely, ako úle skladujeme a v akých podmienkach stoja. Práve preto som postupne dospel ku konštrukcii, ktorú popisujem nižšie.

Základné požiadavky, ktoré som si stanovil

• úľ má byť zo dreva (obnoviteľný materiál),

• prednostne z vlastných, lokálnych zdrojov dreva,

• konštrukcia má byť odolná a ergonomická pre bežnú prácu s včelstvom,

• úle majú ísť ľahko čistiť a dezinfikovať,

• má byť jednoduché podávanie liečiv a odber vzoriek podmornice k vyšetreniu,

• cieľová životnosť minimálne 20 rokov.

Výsledkom je drevený, nezateplený nástavkový úľ s odnímateľným dnom na rámkovú mieru 39 × 24 cm a hrúbkou steny 30 mm. Počet nástavkov aj prípadné kombinácie výšok si môže každý včelár prispôsobiť podľa svojej metodiky, sňatkových podmienok a sily včelstiev.

Vlastnosti drevín a voľba materiálu

Na výrobu používam borovicu vejmutovku (Pinus strobus). V našich podmienkach je pomerne dostupná, je ľahká a dobre sa opracováva. Pôvodne pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, u nás sa často pestuje ako introdukovaná drevina v hospodárskych lesoch a možno ju nájsť aj v parkoch.

Vejmutovka poskytuje mäkké drevo, ktoré sa ľahko štiepne a dobre sa používa napríklad na debny, zápalky alebo v stolárskej výrobe. Po vysušení na 12% vlhkosť má hmotnosť približne 410 kg/m³, takže patrí k najľahším drevinám dostupným u nás.

Pri rozrezávaní na prirezy je dobré myslieť aj na orientáciu vlákien (letokruhov). Pevnosť sa môže líšiť podľa toho, z ktorej časti kmeňa je profil vyrobený – a to sa potom prejaví v odolnosti nástavkov pri bežnom zaťažení a manipulácii.

Ťažba vhodného stromu

Pokiaľ ide o následné spracovanie a sušenie, najlepšie sa mi osvedčilo ťažiť v zime, vo vegetačnom pokoji, keď je v dreve menej miazgy. Ideálna je väčšia vejmutovka s priemerom vo výčetnej hrúbke zhruba 40–50 cm, ale podľa možností možno využiť aj slabší strom.

Praktickou výhodou býva, keď sú presleny konárov ďalej od seba (cca 50–55 cm) – získa sa viac „čistého" reziva. Niekedy majiteľ ponúkne strom už presychajúci alebo suchý; po narezaní môže byť drevo miestami namodralé, čo pre použitie na výrobu úľov obvykle nevadí. Podstatné je, aby rezivo nebolo napadnuté hnilobou (vrátane tzv. tvrdej hniloby).

Z vlastnej skúsenosti: zo stromu o priemere na pni okolo 55 cm a výške zhruba 35 metrov možno vyrobiť až okolo 60 nástavkov na rámkovú mieru 39 × 24 cm.

Výroba reziva

Rezivo si väčšinou nechávam narezať na píle v okolí, prípadne je možné kúpiť hotové fošne. Ak má človek vybavenie, možno porez zvládnuť aj svojpomocne. Ja používam mobilnú pásovú pílu s malým prerezom, vďaka čomu sa výťažnosť reziva pohybuje približne okolo 80 %.

Osvedčilo sa mi rezať fošne na hrúbku 35 mm a kvôli manipulácii aj preprave voliť dĺžku zhruba 2,2 m (vrátane nadmerku). Režem priamo v lese a domov si vozím hotové fošne. Zpracovanie jedného stromu na menšej mobilnej pásovej píle obvykle zaberie približne 1 až 1,5 dňa.

Sušenie reziva

Narezané fošne suším prirodzene v hraniciach: jednotlivé kusy musia byť starostlivo preložené, na pevnom a rovnom základe, aby drevo dobre vetralo a zbytočne sa nekrútilo.

Pri hrúbke 35 mm je potrebné počítať s dlhšou dobou sušenia v prírodných podmienkach – orientačne platí pravidlo „1 cm hrúbky = 1 rok vysychania", teda približne tri roky. Ak je potrebné proces urýchliť, možno využiť služby sušiarní reziva u firiem, ktoré sa sušením profesionálne zaoberajú.

Stolárska príprava reziva

Po doschnutí narezaných fošní je potrebné materiál z oboch strán zrovnať a ohobľovať na cieľovú hrúbku. V mojom prípade pracujem s hrúbkou 30 mm. Urobiť to možno viacerými sposôbmi, mne sa osvedčila jednostranná stolárska preťahovačka.

Následne zrovnám jednu hranu fošne a na píle ju pozdĺžne rozrežem podľa pravítka na šírku 250 mm. Potom ohobľujem aj druhú hranu tak, aby výsledná šírka vyšla na 248 mm – tým vznikne potrebná včelia medzera 8 mm (viz obr. 6). Takto pripravenú fošňu potom na pokosovej píle režem na požadované dĺžky.

Pre rámkovú mieru 39 × 24 cm a vnútorný rozmer úľa 405 × 405 mm vychádzajú dĺžky stien budúceho nástavku na 421 mm a 465 mm (viz obr. 7). Na kratšej stene (421 mm) upravím pero pre rohový spoj tak, aby malo rozmer 8 × 8 mm. Vďaka tomu je výsledná vnútorná dĺžka steny presne 405 mm (viz obr. 8).

Do tej istej steny zároveň vyrežem osadenie pre rámiky o rozmere 15 × 15 mm (viz obr. 9). Tieto operácie vykonávam na stolovej kotúčovej píle.

Ďalším krokom je vyfrézovanie drážky pre pero v dlhšej stene nástavku – drážka má šírku 8 mm a je umiestnená vo vzdialenosti 30 mm od kraja. Používam drážkovaciu stopkovú frézu, hornú frézku a vodítko (viz obr. 10).

Nakoniec do stien predvŕtam otvory Ø 4,5 mm pre spojovacie skrutky vrátane zahĺbenia pre hlavy (viz obr. 11). Na spoj používam skrutky 5 × 70 mm.

Všetko riešim tak, aby tzv. „pravá" strana dreva smerovala von – teda strana bližšie stredu kmeňa. Pozná sa podľa letokruhov na priečnom reze. Ak je fošňa pozdĺžne popraskaná, rozrežem ju na užšie diely a tie potom pozdĺžne zlepím na pero, pričom striedam pravú a ľavú stranu dreva. Vznikne tak stabilnejší, spárovkový typ fošne.

Spájanie naformátovaného reziva

Pripravené steny nástavkov skladám a lepím na rovnej podložke (napríklad na kuse kuchynskej pracovnej dosky z hobby marketu). Pre pevný a trvanlivý spoj používam vodoodolné expanzné lepidlo (kategória D4), ktoré vyplní drobné vôle, a v každom rohu doplním spoj 4 ks skrutiek 5 × 70 mm (viz obr. 12 a 13).

Dotiahnutie vykonávam aku uťahovákom, ale pre istotu odporúčam finálne dotiahnutie ručne (napr. ráčňovým skrutkovačom; viz obr. 14). Pri montáži priebežne kontrolujem pravouhlost nástavku.

Posledným krokom je vyfrézovanie úchytov, aby sa nástavky dobre prenášali pri práci na včelnici aj vo včelíne. Robím ich hornou frézkou s rádiusovou stopkovou frézou vedenou v jednoduchom prípravku (viz obr. 15).

Hotový nástavok má pri hrúbke steny 30 mm hmotnosť približne 4,35 kg. Ak rovnakým postupom vyrobíme nástavok s hrúbkou 25 mm (napr. pre medníky, s príslušnou úpravou vonkajších dĺžok), dostaneme sa zhruba na 3,7 kg. Kompletný rohový spoj a hotové nástavky sú na obr. 16 a 17.

Dno a veko včelieho úľa

Dno vyrábam ako pevné, s výškou 9 cm. Na jeho výrobu využívam aj odrezky vzniknuté pri pozdĺžnom delení fošní. Alternatívou je zasieťované dno s diagnostickou podložkou.

Pevné dno má redukciu česnového otvoru. Zo spodnej strany je redukcia pozdĺžne rozrezaná, aby bolo možné v zime vložiť zábranu proti hlodavcom (viz obr. 18). Súčasťou dna je aj pevný lietok. Princíp výroby je rovnaký ako u nástavkov.

Diagnostickú podložku zasúvam a vysúvam česnom po povolení redukcie česna, ktorá je uchytená jednou skrutkou. Veko vyrábam obdobným sposôbom ako dno (viz obr. 19).

Povrchová ochrana dreva

Pretože väčšinu úľov používam vo včelíne a vo včelárskom voze (teda v krytej prevádzke), nie je ochrana náterom taká náročná. Vnútorné časti úľov nenatriem; každoročnú dezinfekciu vykonávam plameňom. Z vonkajšej strany natriem úle teplou fermežou, ideálne v 2–3 vrstvách. Dná a niektoré spodné nástavky natriem aj farebne (viz obr. 20).

Záverom

Konštrukcia úľa, ktorú tu popisujem, môže medzi včelármi vyvolať rôzne názory – a je to v poriadku. Mojím cieľom nebolo určovať „správny smer" v úľovej otázke, ale ukázať, že aj v domácich podmienkach možno vyrobiť úľ, ktorý bude niekoľko rokov dobre slúžiť včelám aj včelárovi. Ak vás text inšpiruje k vlastnej výrobe úľov a posunie vaše včelárenie zase o krok ďalej, budem rád.

Hmotnosť základných drevín pri vlhkosti dreva (w = 12 %)

Z časopisu včelárstvo Ing. Jiří Vorlíček