Čo je varoáza?
Varoáza (tiež varroóza alebo varroasis apium) predstavuje najzávažnejšie ochorenie včiel, ktoré výrazne ovplyvňuje ich zdravotný stav a produkciu včelstiev. Postihnuté sú dospelé včely, ale aj ich plod. Za ochorením stojí klieštik včelí (Varroa destructor), ktorý pochádza pôvodne z Ázie, kde žije ako parazit na pôvodnej včele východnej (Apis cerana). Po hostiteľskom prechode na európsku včelu medonosnú (Apis mellifera) sa od 70. rokov 20. storočia rozšíril prakticky na celom svete, vrátane územia Slovenska aj Českej republiky. Ako sa varoáza prenáša? Varoáza sa medzi včelstvami šíri veľmi rýchlo a viacerými spôsobmi.
Každý skúsený včelár vie, že jednoduchá a pohodlná manipulácia s rámikmi je nesmierne dôležitá tak pre pokojné zaobchádzanie s včelstvami, ako aj pre optimálny zdravotný stav včiel a predĺženie životnosti samotných úľov. V nasledujúcom texte si bližšie predstavíme praktické riešenie, známe ako nerezové oporné koľajničky („Edelstahl Schienen“). Ide o obľúbený doplnok, ktorý výrazne uľahčuje prácu včelárov na celom svete.
Kvalita včelieho vosku sa v posledných rokoch stáva zásadným problémom medzi včelármi, obzvlášť pokiaľ ide o medzistienky používané vo včelích úľoch. Často sa ozývajú aj nespokojné hlasy, poukazujúce na deformované medzistienky, ktoré sa lámu pri záťaži, prípadne ich matka odmieta zakladať. Laboratórne skúšky potvrdili výskyt prímesí parafínu, stearínu a ďalších náhrad vo včelom vosku. Motívom takéhoto falšovania je veľký rozdiel medzi cenou pravého vosku (výkupná cena sa pohybuje približne od 7 do 8 €/kg) a jeho náhrad – napr. parafín stojí okolo 2 €/kg. Ďalším faktorom nedostatku čistého vosku na trhu je poškodenie plástov spôsobené vijačkou voskovou, ktorá každoročne zničí 10 až 20 % voskových zásob.
Marec – pober sa za pec, hovorí staré slovenské príslovie. My sa však naopak tepla vzdávame a začíname aktívne pripravovať nadchádzajúcu sezónu. Po prvom spoločnom prelete včiel je potrebné spraviť podrobnejšiu kontrolu úľov, upratať záhradu i okolité priestory včelníc a vysadiť nové rastliny, ktoré obohatia peľový výber pre naše včielky. Aj malá podpora naším opeľovačom má obrovskú cenu. Na konci mesiaca sa pomaly pripravujeme na veľkonočné sviatky, čo je posledná väčšia príležitosť na predaj medu pred tým, než sa intenzívne pustíme do samotného včelárenia. Mnoho včelárov sa už na túto chvíľu netrpezlivo teší.
„Šťastný ten, kto novembrovým večerom, v tráve natiahnutý vedľa svojho psa, načúva spevu včiel prelínajúcemu sa so svrčaním svišťov...“ – Abbé Émile Warré
Veľa skúsených včelárov, či už zo Slovenska alebo zo sveta, zdôrazňuje význam starostlivosti pri spracovaní vlastného včelieho vosku do medzistienok. Najspoľahlivejším spôsobom, ako mať plnú kontrolu nad čistotou svojho vosku, je jeho spracovanie vlastnými silami. Motto včelára: Včelí vosk je naše včelárske zlato, doprajme mu správne zaobchádzanie. Každá ručná výroba predstavuje mnohé výzvy, rovnako tak aj odlievanie medzistienok. Každý výrobca sa postupne stretáva s rôznymi ťažkosťami, ktorých prekonávanie ho obohacuje o cenné skúsenosti. V tomto príspevku sa podelím o naše prvé skúsenosti...
Včelárenie v ležanoch prináša nielen lepší prehľad vo včelstve a menšiu fyzickú záťaž pre včelárov, ale optimalizuje aj energetické využitie včiel. Tento spôsob chovu sa medzi včelármi teší čoraz väčšej obľube. Bežne v ležanoch zimujeme asi 60 včelstiev, pričom v hlavnej sezóne ich počet stúpne na 100. S manželkou sa venujeme predovšetkým včeláreniu v ležanoch, apidomčekom a apiterapii a radi sa o naše skúsenosti podelíme aj s ostatnými včelármi. Naším poslaním je návrat ku koreňom včelárenia s rešpektovaním prirodzených procesov včelstva, ktoré majú za sebou milióny rokov evolúcie, výrazne presahujúcej existenciu človeka.
Jarné podnecovanie včelstiev predstavuje zásadnú stratégiu pre každého včelára, obzvlášť v oblastiach s bohatými znáškovými podmienkami. Správne aplikovanie tejto overenej metódy často dokáže zvýšiť medový výnos rádovo o desiatky kilogramov. Precízne zvládnuté jarné podnecovanie nie je len efektívne, ale sa priamo prejavuje na úrode medu. Včelstvá prirodzene reagujú na dlhšie dni a rastúce teploty po zimnom slnovrate. Včelia matka začína s kladením vajíčok, čím sa včelstvo postupne pripravuje na nastávajúcu sezónu.
Február, najkratší mesiac v roku, vyniká svojou premenlivou povahou. V teplejších dňoch vábi puky rastlín k predčasnému kvitnutiu, no vzápätí prichádzajú nočné mrazy, ktoré ich neľútostne poškodia. Ako výstižne opisuje Karel Čapek vo svojej známej knihe „Zahradníkův rok“, február ukazuje dve rôzne tváre. Raz nám poskytuje výdatnú snehovú pokrývku ideálnu pre zimné radovánky na horách, inokedy nás núti k príprave záhrad na nadchádzajúcu jar. Áno, práve v tomto mesiaci už začíname intenzívnejšie myslieť na chov včiel a prácu v záhrade. Hoci zima ešte úplne neskončila, zanedlho pocítime plnú vôňu jari. Využime tento pokojný čas, keď príroda ešte odpočíva, aj na vlastný oddych a načerpanie nových síl.
