Stručná charakteristika šiestich základných včelích produktov

Medzi základné včelie produkty patria med, vosk, peľ, propolis, materská pokladnička a včelí jed. Pre včelárov i laickú verejnosť je najvýznamnejšou med, vosk a propolis. Zvyšné včelie produkty využívajú predovšetkým odborníci. V prvej časti tejto témy sa budeme venovať medu a vosku. V budúcom čísle príde na rad peľ, propolis, materská kašička a včelí jed. Začnime teda medom, ktorý delíme na kvetový a medovicový.

Kvetový med

Nazývame ho medom nektarovým, často tiež lúčnym. Tento med pochádza z nektáru nektarodárných rastlín. Väčšinou z kvetov, ale niekedy aj z mimokvětních nektárií. Včely lietavky prinášajú vo svojom meďnatý vačku sladinu do úľa, kdeji odovzdajú úlovým včelám. Uloví včely túto sladinu ukladajú ako riedky nektár do buniek, ktorý postupne prenáša, zahusťujú a obohacujú o výlučky svojich žliaz. V momente, keď množstvo vody v mede dosiahne hranicu okolo 18%, začínajú med v bunkách viečkovej a uchovávajú
ho na bezsnůškové obdobie. Takto zaviečkovaný med v bunkách nepodlieha skaze.

Medovicový med

Tento med býva často označovaný za med lesné a vzniká ďaleko zložitejším spôsobom. Vošky, červce a mery nabodnú rastlinná pletiva, ktorými prúdi miazga, ktorá je bohatá na živiny, minerály, ale hlavne cukry. V čase reprodukcie majú vošky veľkú spotrebu bielkovín. V miazge sa týchto bielkovín nachádza relatívne málo a tak vošky miazgu intenzívne nasávajú, filtrujú a odštepujú bielkoviny pre svoju vlastnú potrebu a prebytočný sladkastý roztok, ktorý nazývame medovice, rozstrekujúce po okolí. Ak sa v období hojnosti tieto vošky premnožia a rozstrekovaný roztoku je veľa, zhlukuje sa do malých kvapôčok, ktoré môžu pri vyššom množstve doslova stekať zo stromov, listov či kríkov. Pod stromami potom vidíme lepkavé kvapôčky, ak pod stromami zaparkujete, môžeme nimi mať aj ulepenej auto. Túto medovicu zbierajú včely, ale aj iný hmyz, napríklad mravce. výskyt medovice môže byť len lokálne záležitosťou.

Včely sú florokonstantní, kedy navštevujú pri znáške verne jeden zdroj nektáru či medovice, a to po celú dobu, kým nie je zdroj vyčerpaný, alebo nie je nahradený iným. Vznikajúci med tak väčšinou býva jedno-druhový, pokiaľ sa Neprelína s inú znáškou. Musíme ho vytáčať krátko po skončení danej znášky. med medovicový smieme označiť ako medovicový iba vtedy, ak má nameranú vyššia hodnotu vodivosti než 81 mS / m (milisiemens na meter).

pastovanie med

Prirodzenou vlastnosťou našich medov, predovšetkým medov nektarových, je ich rýchla kryštalizácia. Aby sa tomu zamedzilo, využívame moderné a k medu šetrnú metódu pastovanie. Ak sa počas kryštalizácie medom pomaly mieša, vzniknú v ňom iba jemné kryštáliky, ktoré si uchovávajú krémovitú konzistenciu medu po dlhú dobu. Pastovaný med je ideálny nátierkou na pečivo, pretože nesteká, a pritom zostáva vždy mäkký a vláčny. Obsahuje jemnú arómu z nektáru širokého spektra kvitnúcich rastlín. Pastovaný med je prírodný kvetový med, v ktorom zostávajú neporušené všetky biologicky aktívne látky, ako sú enzýmy, vitamíny, bielkoviny a minerálne látky.

Kryštalizácia medu

Kryštalizácia je prirodzený proces. Záleží na pomere fruktózyči glukózy v danom medu. Najrýchlejší kryštalizácia nastáva v kvetových medoch, najmä v repkovom. Taký med môžeme buď rozohriať alebo napastovat. Pri zte-kucování medu by sme nemali prekročiť teplotu vyššiu ako 50 ° C. Najlepšie je zaobstarať si vo špecializovanej včelárske predajni špirálu či iný výrobok na to určený, ktorého výrobca garantuje zachovanie maximálnej teploty tak, aby sme med neporušovali viac, než je nutné. Medy môžu byť jednodruhovej ako treba pohánkový, agátový, repkový, slnečnicový a iné. Pre včelára je ideálna vytáčať med 2-3krát do roka. V prvom medobraní býva spravidla kvetový med, z druhého zmiešaný či medovicový a tretí medobraní býva už len medovicový.

Med tvorí sacharimetrickou časť včelí potravy, je zdrojom energie pre činnosť včelstva. Za jeden rok včelstvo nazhromaždí okolo 150 kg medu. Väčšinu však priebežne spotrebúvajú samotné včely. Preto je dôležité neodoberať včelám všetok med, ale len malú časť.

Pôvod, zloženie a kvalita medu výrazne ovplyvňuje jeho chuť. Medovicové medy majú chuť ostrejší s ľahko koreneným nádychom, naproti tomu medy jednodruhové sú chuťovo veľmi odlišné s vôňou a chuťou po danej včelí pastve - lipa, pohánka, agát ai.

Med je dokonalý prírodný produkt, ktorý môžeme pokaziť len nevhodným spracovaním. Napríklad používaním pomôcok, ako je špinavý a hrdzavý medomet, hrdzavá sitá, poháre od uhoriek, kapusty, či inak nehygienické pomôcky, ktoré zanechajú v mede svoju stopu. Nezabudnime, že med je hydroskopické, to znamená, že na seba viaže všetku vlhkosť z okolia, ale aj pachy. Preto vytáčanie vždy predchádza upratovanie priestorov a pomôcok a jednoduchá sanitácie. Med zásadne nevytáčame niekde v garáži vedľa motorky či benzínové kosačky. Aj nevčelař vie, že med je potravina, a podľa toho by sa ním malo zaobchádzať. Okrem toho podliehajú potraviny prísnym hygienickým normám. Ak včelár med nevhodne spracováva pre svoju potrebu, uškodí len sám sebe. Ak by nevhodne spracovaný med predával, vystavuje sa nebezpečenstvu postihu za nedodržanie stanovenej legislatívy.

V mede sa tiež nachádza aj často spomínaný hydroxymetylfurfural (HMF), ktorý vzniká pri zahrievaní glukózy a fruktózy. Jeho prítomnosť v mede poukazuje za prvé na jeho vek a za druhé na možný nevhodný spôsob zahrievania medu. čerstvý a ne-zahrievaný med obsahuje okolo 10 mg / kg
HMF. Maximálne povolené množstvo je 40 mg / kg.

Med by sme mali skladovať v suchu a tme, v priestore s minimálnou vlhkosťou vzduchu. Môžeme tiež využiť mrazničku, ak na to máme kapacity. med to nepoškodzuje, ale jedná sa o nákladnejšie prevádzku. Med má svoje opodstatnenie v gastronómiu, potravinárstvo, lekárstvo aj iných odvetviach.

Vosk

Včelí vosk je tvorený výlučky voskotvorných žliaz robotníc. na včelách ho môžeme vidieť ako vosková zrkadla. Vylúčené šupinky vosku včely hryzadlami spracujú a vystaví z nich postupne celý plást. Ak vosk včely nevyužijú pri stavbe diela, odpadáva na dno úľa, kde môžeme vidieť malinké kúsočky tejto suroviny. Je dôležité, aby mali včely vhodné podmienky k stavbe diela. Tvorba voskuje za normálnych okolností najvyššie medzi 9.-18. dňom života robotnice. Ak nastane situácia, kedy má včelstvo nedostatok stavitelek, môžu staršie včely činnosť žľazy obnoviť.

Bod topenia vosku nastáva okolo'65 ° C, tuhnúť začína približne pri 63 ° C. pri teplote 25-30 ° C sa stáva tvárny. Pri teplote 0 ° C vosk krehne a jeho povrch prekrýva šedý povlak, nazývaný voskový kvet, ktorý po ohriatí mizne. Začínajúci včelári sa často mylne domnievajú, že im vosk splesnivel.
Včelí vosk dobre izoluje teplo, elektrinu a odpudzuje vodu.

Nový plást, matkou nezakladený nazývaný panenský, je takmer biely či žltkastobiely. Postupom času vosk začína tmavnúť, sfarbujú ho pele niektorých rastlín, v zakladených bunkách zostávajú košieľky po zakuklených larvičkách. Čím je plást tmavšie, tým viac včiel sa v ňom vyliahlo. Včelári by mali každý rok vyraďovať najtmavšie plásty, ktoré tvoria asi tretinu všetkých plástov v úli. Tým si zaistí dostatočnú obmenu včelieho diela a napomáha to aj hygiene v úli.

Spracovanie včelieho vosku

Malovčelaři vytavují vosk spravidla pomocou slnečných tavív. Je to lacné, na energiu nenáročné a do počtu okolo 15 včelstiev to stačí. Sú aj veľkokapacitné slnečné taviva na desiatky plástov. tento spôsob získavaní voskuje síce jednoduchý, časovo nenáročný a lacný, avšak málo efektívna. Vyššia výťažnosťou docielime pomocou lisovania za horúca alebo parou. taký vosk musíme ešte dodatočne vyčistiť. Na vybavenie touto technológiou môžeme využiť dotácie na technickú pomoc v súlade s nariadením vlády č. 197/2005 Zb. Včelári si môžu v obchode vymeniť surový vosk za deliacej plochy, ktoré vkladajú do prázdnych rámikov. Včelám tým uľahčí stavbu a určí jej štruktúru. včely ale môžeme nechať aj voľne stavať.

Využitie vosku

Vosk využívame na výrobu medzistien, sviečok a ozdôb z vosku. Ďalej sa vosk využíva v priemysle a farmácii.

Z časopisu včelárstvo Jan Kaloč, učiteľ včelárstvo