Stručná charakteristika šiestich základných včelích produktov
Medzi základné včelie produkty patria med, vosk, peľ, propolis, materská pokladnička a včelí jed. Pre včelárov i laickú verejnosť je najvýznamnejšou med, vosk a propolis. Zvyšné včelie produkty využívajú predovšetkým odborníci. V prvej časti tejto témy sa budeme venovať medu a vosku. V budúcom čísle príde na rad peľ, propolis, materská kašička a včelí jed. Začnime teda medom, ktorý delíme na kvetový a medovicový.
Kvetový med
Nazývame ho medom nektarovým, často tiež lúčnym. Tento med pochádza z nektáru
nektarodárných rastlín. Väčšinou z kvetov, ale niekedy aj z mimokvětních
nektárií. Včely lietavky prinášajú vo svojom meďnatý vačku sladinu do úľa, kdeji
odovzdajú úlovým včelám. Uloví včely túto sladinu ukladajú ako riedky nektár do
buniek, ktorý postupne prenáša, zahusťujú a obohacujú o výlučky svojich žliaz. V
momente, keď množstvo vody v mede dosiahne hranicu okolo 18%, začínajú med v
bunkách viečkovej a uchovávajú
ho na bezsnůškové obdobie. Takto zaviečkovaný med v bunkách nepodlieha skaze.
Medovicový med
Tento med býva často označovaný za med lesné a vzniká ďaleko zložitejším
spôsobom. Vošky, červce a mery nabodnú rastlinná pletiva, ktorými prúdi miazga,
ktorá je bohatá na živiny, minerály, ale hlavne cukry. V čase reprodukcie majú
vošky veľkú spotrebu bielkovín. V miazge sa týchto bielkovín nachádza relatívne
málo a tak vošky miazgu intenzívne nasávajú, filtrujú a odštepujú bielkoviny pre
svoju vlastnú potrebu a prebytočný sladkastý roztok, ktorý nazývame medovice,
rozstrekujúce po okolí. Ak sa v období hojnosti tieto vošky premnožia a
rozstrekovaný roztoku je veľa, zhlukuje sa do malých kvapôčok, ktoré môžu pri
vyššom množstve doslova stekať zo stromov, listov či kríkov. Pod stromami potom vidíme
lepkavé kvapôčky, ak pod stromami zaparkujete, môžeme nimi mať aj ulepenej auto.
Túto medovicu zbierajú včely, ale aj iný hmyz, napríklad mravce. výskyt
medovice môže byť len lokálne záležitosťou.
Včely sú florokonstantní, kedy navštevujú pri znáške verne jeden zdroj nektáru
či medovice, a to po celú dobu, kým nie je zdroj vyčerpaný, alebo nie je nahradený
iným. Vznikajúci med tak väčšinou býva jedno-druhový, pokiaľ sa Neprelína s
inú znáškou. Musíme ho vytáčať krátko po skončení danej znášky. med
medovicový smieme označiť ako medovicový iba vtedy, ak má nameranú vyššia
hodnotu vodivosti než 81 mS / m (milisiemens na meter).
pastovanie med
Prirodzenou vlastnosťou našich medov, predovšetkým medov nektarových, je ich rýchla kryštalizácia. Aby sa tomu zamedzilo, využívame moderné a k medu šetrnú metódu pastovanie. Ak sa počas kryštalizácie medom pomaly mieša, vzniknú v ňom iba jemné kryštáliky, ktoré si uchovávajú krémovitú konzistenciu medu po dlhú dobu. Pastovaný med je ideálny nátierkou na pečivo, pretože nesteká, a pritom zostáva vždy mäkký a vláčny. Obsahuje jemnú arómu z nektáru širokého spektra kvitnúcich rastlín. Pastovaný med je prírodný kvetový med, v ktorom zostávajú neporušené všetky biologicky aktívne látky, ako sú enzýmy, vitamíny, bielkoviny a minerálne látky.
Kryštalizácia medu
Kryštalizácia je prirodzený proces. Záleží na pomere fruktózyči glukózy v danom
medu. Najrýchlejší kryštalizácia nastáva v kvetových medoch, najmä v repkovom.
Taký med môžeme buď rozohriať alebo napastovat. Pri zte-kucování medu by sme
nemali prekročiť teplotu vyššiu ako 50 ° C. Najlepšie je zaobstarať si vo
špecializovanej včelárske predajni špirálu či iný výrobok na to určený, ktorého
výrobca garantuje zachovanie maximálnej teploty tak, aby sme med neporušovali
viac, než je nutné. Medy môžu byť jednodruhovej ako treba pohánkový,
agátový, repkový, slnečnicový a iné. Pre včelára je ideálna vytáčať med
2-3krát do roka. V prvom medobraní býva spravidla kvetový med, z druhého
zmiešaný či medovicový a tretí medobraní býva už len medovicový.
Med tvorí sacharimetrickou časť včelí potravy, je zdrojom energie pre činnosť včelstva.
Za jeden rok včelstvo nazhromaždí okolo 150 kg medu. Väčšinu však priebežne
spotrebúvajú samotné včely. Preto je dôležité neodoberať včelám všetok med,
ale len malú časť.
Pôvod, zloženie a kvalita medu výrazne ovplyvňuje jeho chuť. Medovicové medy majú
chuť ostrejší s ľahko koreneným nádychom, naproti tomu medy jednodruhové sú
chuťovo veľmi odlišné s vôňou a chuťou po danej včelí pastve - lipa, pohánka, agát
ai.
Med je dokonalý prírodný produkt, ktorý môžeme pokaziť len nevhodným
spracovaním. Napríklad používaním pomôcok, ako je špinavý a hrdzavý medomet,
hrdzavá sitá, poháre od uhoriek, kapusty, či inak nehygienické pomôcky, ktoré
zanechajú v mede svoju stopu. Nezabudnime, že med je hydroskopické, to znamená,
že na seba viaže všetku vlhkosť z okolia, ale aj pachy. Preto vytáčanie vždy
predchádza upratovanie priestorov a pomôcok a jednoduchá sanitácie. Med zásadne nevytáčame
niekde v garáži vedľa motorky či benzínové kosačky. Aj nevčelař vie, že med je
potravina, a podľa toho by sa ním malo zaobchádzať. Okrem toho podliehajú potraviny
prísnym hygienickým normám. Ak včelár med nevhodne spracováva pre svoju
potrebu, uškodí len sám sebe. Ak by nevhodne spracovaný med predával,
vystavuje sa nebezpečenstvu postihu za nedodržanie stanovenej legislatívy.
V mede sa tiež nachádza aj často spomínaný hydroxymetylfurfural (HMF), ktorý
vzniká pri zahrievaní glukózy a fruktózy. Jeho prítomnosť v mede poukazuje za
prvé na jeho vek a za druhé na možný nevhodný spôsob zahrievania medu. čerstvý a
ne-zahrievaný med obsahuje okolo 10 mg / kg
HMF. Maximálne povolené množstvo je 40 mg / kg.
Med by sme mali skladovať v suchu a tme, v priestore s minimálnou vlhkosťou
vzduchu. Môžeme tiež využiť mrazničku, ak na to máme kapacity. med to
nepoškodzuje, ale jedná sa o nákladnejšie prevádzku. Med má svoje opodstatnenie v
gastronómiu, potravinárstvo, lekárstvo aj iných odvetviach.
Vosk
Včelí vosk je tvorený výlučky voskotvorných žliaz robotníc. na
včelách ho môžeme vidieť ako vosková zrkadla. Vylúčené šupinky vosku včely
hryzadlami spracujú a vystaví z nich postupne celý plást. Ak vosk včely
nevyužijú pri stavbe diela, odpadáva na dno úľa, kde môžeme vidieť malinké
kúsočky tejto suroviny. Je dôležité, aby mali včely vhodné podmienky k stavbe
diela. Tvorba voskuje za normálnych okolností najvyššie medzi 9.-18. dňom života
robotnice. Ak nastane situácia, kedy má včelstvo nedostatok stavitelek, môžu staršie
včely činnosť žľazy obnoviť.
Bod topenia vosku nastáva okolo'65 ° C, tuhnúť začína približne pri 63 ° C. pri
teplote 25-30 ° C sa stáva tvárny. Pri teplote 0 ° C vosk krehne a jeho povrch
prekrýva šedý povlak, nazývaný voskový kvet, ktorý po ohriatí mizne. Začínajúci
včelári sa často mylne domnievajú, že im vosk splesnivel.
Včelí vosk dobre izoluje teplo, elektrinu a odpudzuje vodu.
Nový plást, matkou nezakladený nazývaný panenský, je takmer biely či žltkastobiely.
Postupom času vosk začína tmavnúť, sfarbujú ho pele niektorých rastlín, v
zakladených bunkách zostávajú košieľky po zakuklených larvičkách. Čím je plást
tmavšie, tým viac včiel sa v ňom vyliahlo. Včelári by mali každý rok vyraďovať
najtmavšie plásty, ktoré tvoria asi tretinu všetkých plástov v úli. Tým si zaistí
dostatočnú obmenu včelieho diela a napomáha to aj hygiene v úli. p>
Spracovanie včelieho vosku
Malovčelaři vytavují vosk spravidla pomocou slnečných tavív. Je to lacné, na energiu nenáročné a do počtu okolo 15 včelstiev to stačí. Sú aj veľkokapacitné slnečné taviva na desiatky plástov. tento spôsob získavaní voskuje síce jednoduchý, časovo nenáročný a lacný, avšak málo efektívna. Vyššia výťažnosťou docielime pomocou lisovania za horúca alebo parou. taký vosk musíme ešte dodatočne vyčistiť. Na vybavenie touto technológiou môžeme využiť dotácie na technickú pomoc v súlade s nariadením vlády č. 197/2005 Zb. Včelári si môžu v obchode vymeniť surový vosk za deliacej plochy, ktoré vkladajú do prázdnych rámikov. Včelám tým uľahčí stavbu a určí jej štruktúru. včely ale môžeme nechať aj voľne stavať.
Využitie vosku
Vosk využívame na výrobu medzistien, sviečok a ozdôb z vosku.
Ďalej sa vosk využíva v priemysle a farmácii.
Z časopisu včelárstvo Jan Kaloč, učiteľ včelárstvo