Ochrana cesnaku pred sršňami a inými votrelcami

Ázijský sršeň bol prvýkrát identifikovaný vo Francúzsku pred 15 rokmi a dnes bol jeho výskyt okrem iných európskych krajín potvrdený aj v južných spolkových krajinách. Po jeho úplne nečakanom výskyte v okolí Hamburgu (Včelárstvo 5/2020, s. 155), ktorý svedčí o neuveriteľnom tempe, akým obsadzuje nové územia, stačí "prekročiť hraničné hory" a nebezpečného včelieho predátora máme aj v Českej republike. A s ním ďalší veľký problém.
O možnej ochrane včely medonosnej pred prienikom ázijského sršňa do úľa písal náš dlhoročný spolupracovník Jaroslav Petr v minulom čísle (Včelařství 6/2020, s. 196). Ide o ochranný nástavok francúzskej proveniencie, ale českí včelári nezostávajú pozadu. S podobným riešením prišiel pred časom kamarát Zdeněk Myslivec z Božkova.

Pre tých, ktorí si pamätajú, aká bola naša príroda pred polstoročím, je dnešná príroda takmer mŕtva. Vo vodách boli ostrieže, svište, slnečnice, mreny, pieskovce a horce, dnes často považované za burinu. V potokoch sa potulovali pstruhy, vo väčších riekach lipne a parmy, na dne sa hemžili raky a mušle.

Na lúkach a poliach bolo veľa hmyzu. Len čmeliakov bolo niekoľko druhov, ktoré sa líšili farbou a veľkosťou. Všade bolo počuť piskot kobyliek, opäť rôznych veľkostí a farieb. Pri každom kroku na lúke sa mi odrážali od topánok. Prehlušilo ich cvrlikanie cvrčkov, ktoré vykúkali z dier v zemi. A tak sa darilo bažantom, jarabiciam, prepeliciam a ďalším. Napríklad vrabcov bolo toľko, že ich štebot v každom žľabe a živom plote trhal uši.

Motýle a mole poletovali v takom množstve, že sa lovili na zbierky. Jedným z najrozšírenejších bol beluš kapustový. Jeho zelené húsenice sa museli z kapusty a inej zeleniny ručne zbierať a vymačkávať. Kto to neurobil, tomu zostali oči pre plač. A tak prišla chemická ochrana rastlín.

Po desaťročiach používania je výsledok žalostný. Dnes úbytok hmyzu vedie k tomu, že hmyzožravci dopĺňajú svoju vyčerpanú stravu našimi včelami a zameriavajú sa priamo na ne. Hospodárske včely sa v čase najväčšieho rozmachu rozmnožujú tisíckami jedincov denne a "vylepšujú" prírodu tým, že ich opäť tisíce denne zabíjajú, čím poskytujú potravu iným.

Lastovičky, osy a vrabce

Zo svojej včelárskej praxe môžem uviesť niekoľko príkladov. Po letnej búrke, keď opäť vyšlo slnko, sa moje včely vyvalili z úľa a rozptýlili sa k prebiehajúcemu roju. Zrazu priletel kŕdeľ asi 20 lastovičiek, ktoré sa vrhli na dráhu letu včiel a lovili ich. Trvalo to asi 20 minút a potom, zrejme nasýtené, lastovičky opäť odleteli. Inokedy v zime strašiak vyďobal do úľa dieru vo veľkosti dlane od hobitky. Včely prežili, dieru som dočasne utesnil omietkou a v lete nástavok vymenil. Keď sa osy vyrojili, zničili dve nádejné plodové bunky. Alebo do úľa vliezla myš, keď už boli včely v chumáči. Vyhryzla plásty, močila do substrátu a zamorila úľ svojím pachom. Musel som ju chytiť do pasce. Do úľa sa dokáže dostať aj raja

cez malú trhlinu. Tento údajne najmenší cicavec je chránený a nemal by sa ničiť.

Každý z našich včelárov, ktorý pred časom videl japonský dokumentárny film o sršni, ktorý napadol včelstvo a zničil ho tým, že odhryzol výter, sa musel zhroziť. Prekvapilo ma, že sa japonský včelár nepokúsil zabrániť sršňom vo vstupe do úľa nejakou sieťkou, cez ktorú by včely mohli preliezť, ale sršne nie. Potom by boli odkázané na lov včiel na plástoch a mimo úľa.

Preventívna príprava

Dokonca aj naše domáce sršne môžu chytiť včelu. Ak je však ázijský sršeň už v Nemecku, je "za kopcom" a mali by sme sa naň preventívne pripraviť. Pred rokmi som si vyrobil ochranu plástov, ktorú som na zimu, ale aj pre prípad prepadnutia alebo napadnutia osami v lete, umiestnil na vonkajšiu stranu plástov. Otočením ochrany môžem hrebeň úplne uzavrieť pri liečení proti varroáze atď. Tým, že je zábrana vyrobená zo sieťoviny, a teda priedušná, neobmedzuje príliš vetranie úľa. Použil som sieťovinu vytvarovanú zo železného plechu. Treba ho natrieť, aby sa zabránilo korózii, ale je dostatočne pevné. Pre náš účel by bolo vhodnejšie pozinkované pletivo, ale ak je dostatočne pevné a nepriepustné pre úľového chrobáka (aj chrobáka tumida, Aehina tumida). V roji, keď včely vylietajú z úľa vo väčšom počte, mriežku odstránim, aby im neprekážala. V prípade lúpežného prepadnutia alebo napadnutia voškami nasadím mriežku a obmedzím vstup do podkladu vložením drevenej dosky v tvare klinu. Je asi o centimeter kratšia, ako je šírka štrbiny. Takto vzniknutú štrbinu môžu včely strážiť pred osami - kuklami a dúfam, že aj pred chrobákom tumida.

Na obrázku 1 je zábrana znázornená v dvoch pohľadoch, zobrazená je len samotná štrbina, všetko ostatné treba prispôsobiť typu úľa. Zábranu je vhodné zabezpečiť proti vypadnutiu obručou. Zábrana pozostáva z pozdĺžnej tyče, na ktorej sú na oboch koncoch pribité štvorcové plochy. Na jednej strane sa po celej dĺžke pribije sieťovina. Spodný voľný okraj sieťoviny sa potom po celej dĺžke ohne v pravom uhle tak, aby sa medzi dnom podkladu a sieťovinou vytvorila medzera určená len na prelet včiel, trúdov a matky. Ostrý okraj sieťoviny je zahnutý smerom von, čím sa zabráni vniknutiu do úľa aj raje, ktorá sa pri pokuse o vniknutie do úľa zahrabe do jeho chrbta. Na tomto obrázku je znázornené aj použitie klinovej dosky, ak je potrebné ju použiť. Na obrázku 2 je znázornené uzavretie plástov otáčaním zábrany počas liečenia atď. A na obrázku 3 je znázornená použitá sieťovina.

Zo včelárskeho časopisu Zdeněk Myslivec