Jumbo nie je nástavec, ale uloví sústava
V tohtoročnom júnovom vydaní Včelárstvo, ma zaujal článok Ing. Víta Holienčina "Mívaliť naši predkovia ..." Autor v prológu, ktorým Článok uvádza, píše: "Stále sa zväčšuje obsah odborných názvov, nie sú ustanovené jazykovednej kritériá a záujemcovia o štúdium terminológie narážajú na najrôznejšie prekážky & quot ;. Autorov úvod ma priviedol k zamysleniu, ako sa naše budúce včelárska generácie vysporiada s veľmi rozšíreným a záhadným slovným výrazom jumbo? p>
Vo svetovom včelárstvo už dávno zabudnuté jumbo sa u nás prekvapivo objavilo
v súvislosti s domnelou "modernizáciu & quot; Českého včelárstvo. pri zavádzaní
"Svetových" úlových sústav Langstroth a Dadant ním bol pomenovaný Dadantúv 10
rámkový nástavec, rámkové miery 448 x 285 mm. Jumbo značí niečo veľké,
obrovského, doslova slonie veľkosť. Môžeme nástavec o 110 dm2 plastový plochy
považovať za sloní veľkosť? Iste že nie! Veď náš 11 rámkový nástavec 39 x
30 má o 5 dm2 väčšiu plastový plochu a Dadant - Blatt, rovnaké ako Řeháčkův úľ,
bohvieprečo pomenovaný Eurodadant, obaja majú dokonca o celých 25 dm2 väčšiu
plášťové plochu.
Ono je to totiž celé inak. Jumbo nebol v minulosti nikdy označovaný púhy
nástavec, ale metóda včelárenie so silnými úľov v obrích úľoch. Pokiaľ pri
tejto metóde bol používaný dadantův 10 rámkový nástavec, je vec úplne podružná,
rovnaké tak sa používali aj Šrámkovej nástavkami a stále to bola ulovia sústava jumbo.
O tom ale neskôr. Pre lepšie porozumenie pre ďalšie vzťahy a súvislostiam nahliadnime
do Spojených štátov v druhej polovici 19. stor., kde jumbo môžeme prvýkrát
zaznamenať. V tom čase tam panovala éra plástečkového medu a k jeho získavaní
bolo nutné používať nízke plodištní rámiky 130-190 mm vysoké, aby včely vôbec
zapisovali nastavenej boxy a nevytvárali meďnatý vence nad plodom. následkom toho
mali producenti plástečkového medu slabé včelstva, nízke výnosy a extrémnej
rojivost.
Druhá skupina včelárov, medzi ktoré patril Dadant, ťažila tzv. Vymetanie med.
Dadant používal plodiska o 9 Quinbyho rámcoch rozmere 475/285 mm a v niekoľkých
medníkových nástavcoch mal rámiky 475/168 mm. Nitkou rojivost a vysoké výnosy
akých v porovnani s producentmi plástečkového medu dosahoval, zdôvodňoval
zásluhou svojich sloních úľov, teda úľov ako celku! Nehovoril o nástavcoch, ktoré v
tej dobe ani nemal, používal v obsahujú mláďatá pevná dna * na ktorých byty priamo
postavené priliehavé rámiky. Zmena nastala vo chvíľou, kedy v Amerike postupnej
ustávala záujem o plástový med, a Langstrothovy úle sa museli prispôsobiť pre
ťažbu vymetaného medu, čo u tejto ulovia sústavy bolo veľmi jednoduché. Dadantův
úľ tak stratil dominantné postavenie priestranného úľa, čiže sily sa vyrovnali a v
Amerike výraz jumbo vymizol. Krátky exkurzia do amerického včelárstvo bol nutný,
aby vyvrátil uvádzané domnienky, že autorom názvu jumbo, pre 10 rámkový nástavec,
bol sám Dadant!
Jumbo síce v Spojených štátoch vymizlo, ale opäť sa vynorilo v inej časti
amerického kontinentu, a to v Mexiku, kde bola najväčšia svetová včelárska firma
Miel Carlota so sídlom v Cuemavace. Jej majiteľmi boli dvaja Nemci, Wülfrath a
J. Seek, ktorí vlastnili 30 000 včelstiev, a ich špičkové meďnatý výnosy sa
pohybovali okolo 200 kg zo včelstva. Ročne táto firma ťažila 4 000 ton medu a
okrem materskej kašičky a peľu. vychovala a predávala 50 000 oplodnených včelích
matiek. Vysokým výnosom mali prispôsobenú uloví sústavu, ktorú tvorili z
počiatku Dadantovy 9 rámkové a neskôr aj 10 rámkové nástavkami. tieto nástavkami
slúžili v ulovia zostave za plodištní aj Mednikov. Na včelnici stáli vežiaky
tvorené z 5 až 6 desetirámkových Dadan-tových nástavcov a firma je nazývala Jumbo
fitves ( "džambo" úle).
O firme Miel Carlota sa v minulosti u nás veľa nevedelo, snáď okrem článku v
Včelárstvo uverejnenom v roku 1967. V jeho druhom čísle bol na str. 29 uverejnený
prevzatý článok z časopisu Apiakta, kde kanadský profesor Townsend pojednáva o
budúcnosti včelárstvo. Poukazuje na nevýhod) Langstrothova 9rámkového úľa
rozšíreného hlavne v Amerike a Austrálii, spočívajúca v nutnosti používať dva
nástavkami pre plodiska. Naopak uvádza výhody Dadantova úľa, keď píše: "Dadantův
úľ používaný v Amerike, Anglicku a na Balkáne tento nedostatok nemá. plodiska
jednotruh-LIKOV má dostatočný priestor pre rozvoj silného včelstva, pretože má 11
veľkých rámikov. Známa mexická firma Miel Carlota zaviedla variantu tohto úľa pod
názvom ZUMBA (slon) s 9 alebo 10 rámiky. "
Ak nepoznáte histórii firmy Miel Carlo-ta, potom stačia dve alebo tri takto
nevhodne formulované vety, aby došlo k mylnému vyhodnotenie a "přifaření & quot; jumba k
10 rámkovému nástavkami. Tak sa stalo, že naša jumbo sa prostredníctvom časopisu
Včelárstvo vydalo koncom minulého storočia do sveta.
Známy autor mnohých odborných včelárskych publikácií a výkonný včelár Rogers
Petterson z West Sussexe v juhovýchodnej časti Anglicka, vo svojej zaujímavej štúdii o
rozšírenie modifikácií Langsrothova úľa vo svete, (pre zaujímavosť: uvádza ich viac
ako 90) sa okrajové zaoberá aj výrazom jumbo. Čuduje sa nad tým, ako mohol byť
jumbo nazvaný Dadantův l0 rámkový nástavec. Dospel k záveru, že sa zrejmé jedná o
marketingový ťah niektoré firmy vyrábajúce úle. Nejedná! Ide o omyl, svedčiace, že
časopis Včelárstvo bol aj je sledovaný pozorne aj vo včelárskom zahraničí, čo
vydavateľa môže len tešiť. p>
Z časopisu včelárstve od Vladimíra Loudy