Jumbo nie je nástavec, ale uloví sústava

V tohtoročnom júnovom vydaní Včelárstvo, ma zaujal článok Ing. Víta Holienčina "Mívaliť naši predkovia ..." Autor v prológu, ktorým Článok uvádza, píše: "Stále sa zväčšuje obsah odborných názvov, nie sú ustanovené jazykovednej kritériá a záujemcovia o štúdium terminológie narážajú na najrôznejšie prekážky & quot ;. Autorov úvod ma priviedol k zamysleniu, ako sa naše budúce včelárska generácie vysporiada s veľmi rozšíreným a záhadným slovným výrazom jumbo?

Vo svetovom včelárstvo už dávno zabudnuté jumbo sa u nás prekvapivo objavilo v súvislosti s domnelou "modernizáciu & quot; Českého včelárstvo. pri zavádzaní "Svetových" úlových sústav Langstroth a Dadant ním bol pomenovaný Dadantúv 10 rámkový nástavec, rámkové miery 448 x 285 mm. Jumbo značí niečo veľké, obrovského, doslova slonie veľkosť. Môžeme nástavec o 110 dm2 plastový plochy považovať za sloní veľkosť? Iste že nie! Veď náš 11 rámkový nástavec 39 x 30 má o 5 dm2 väčšiu plastový plochu a Dadant - Blatt, rovnaké ako Řeháčkův úľ, bohvieprečo pomenovaný Eurodadant, obaja majú dokonca o celých 25 dm2 väčšiu plášťové plochu.

Ono je to totiž celé inak. Jumbo nebol v minulosti nikdy označovaný púhy nástavec, ale metóda včelárenie so silnými úľov v obrích úľoch. Pokiaľ pri tejto metóde bol používaný dadantův 10 rámkový nástavec, je vec úplne podružná, rovnaké tak sa používali aj Šrámkovej nástavkami a stále to bola ulovia sústava jumbo. O tom ale neskôr. Pre lepšie porozumenie pre ďalšie vzťahy a súvislostiam nahliadnime do Spojených štátov v druhej polovici 19. stor., kde jumbo môžeme prvýkrát zaznamenať. V tom čase tam panovala éra plástečkového medu a k jeho získavaní bolo nutné používať nízke plodištní rámiky 130-190 mm vysoké, aby včely vôbec zapisovali nastavenej boxy a nevytvárali meďnatý vence nad plodom. následkom toho mali producenti plástečkového medu slabé včelstva, nízke výnosy a extrémnej rojivost.

Druhá skupina včelárov, medzi ktoré patril Dadant, ťažila tzv. Vymetanie med. Dadant používal plodiska o 9 Quinbyho rámcoch rozmere 475/285 mm a v niekoľkých medníkových nástavcoch mal rámiky 475/168 mm. Nitkou rojivost a vysoké výnosy akých v porovnani s producentmi plástečkového medu dosahoval, zdôvodňoval zásluhou svojich sloních úľov, teda úľov ako celku! Nehovoril o nástavcoch, ktoré v tej dobe ani nemal, používal v obsahujú mláďatá pevná dna * na ktorých byty priamo postavené priliehavé rámiky. Zmena nastala vo chvíľou, kedy v Amerike postupnej ustávala záujem o plástový med, a Langstrothovy úle sa museli prispôsobiť pre ťažbu vymetaného medu, čo u tejto ulovia sústavy bolo veľmi jednoduché. Dadantův úľ tak stratil dominantné postavenie priestranného úľa, čiže sily sa vyrovnali a v Amerike výraz jumbo vymizol. Krátky exkurzia do amerického včelárstvo bol nutný, aby vyvrátil uvádzané domnienky, že autorom názvu jumbo, pre 10 rámkový nástavec, bol sám Dadant!

Jumbo síce v Spojených štátoch vymizlo, ale opäť sa vynorilo v inej časti amerického kontinentu, a to v Mexiku, kde bola najväčšia svetová včelárska firma Miel Carlota so sídlom v Cuemavace. Jej majiteľmi boli dvaja Nemci, Wülfrath a J. Seek, ktorí vlastnili 30 000 včelstiev, a ich špičkové meďnatý výnosy sa pohybovali okolo 200 kg zo včelstva. Ročne táto firma ťažila 4 000 ton medu a okrem materskej kašičky a peľu. vychovala a predávala 50 000 oplodnených včelích matiek. Vysokým výnosom mali prispôsobenú uloví sústavu, ktorú tvorili z počiatku Dadantovy 9 rámkové a neskôr aj 10 rámkové nástavkami. tieto nástavkami slúžili v ulovia zostave za plodištní aj Mednikov. Na včelnici stáli vežiaky tvorené z 5 až 6 desetirámkových Dadan-tových nástavcov a firma je nazývala Jumbo fitves ( "džambo" úle).

O firme Miel Carlota sa v minulosti u nás veľa nevedelo, snáď okrem článku v Včelárstvo uverejnenom v roku 1967. V jeho druhom čísle bol na str. 29 uverejnený prevzatý článok z časopisu Apiakta, kde kanadský profesor Townsend pojednáva o budúcnosti včelárstvo. Poukazuje na nevýhod) Langstrothova 9rámkového úľa rozšíreného hlavne v Amerike a Austrálii, spočívajúca v nutnosti používať dva nástavkami pre plodiska. Naopak uvádza výhody Dadantova úľa, keď píše: "Dadantův úľ používaný v Amerike, Anglicku a na Balkáne tento nedostatok nemá. plodiska jednotruh-LIKOV má dostatočný priestor pre rozvoj silného včelstva, pretože má 11 veľkých rámikov. Známa mexická firma Miel Carlota zaviedla variantu tohto úľa pod názvom ZUMBA (slon) s 9 alebo 10 rámiky. "

Ak nepoznáte histórii firmy Miel Carlo-ta, potom stačia dve alebo tri takto nevhodne formulované vety, aby došlo k mylnému vyhodnotenie a "přifaření & quot; jumba k 10 rámkovému nástavkami. Tak sa stalo, že naša jumbo sa prostredníctvom časopisu Včelárstvo vydalo koncom minulého storočia do sveta.

Známy autor mnohých odborných včelárskych publikácií a výkonný včelár Rogers Petterson z West Sussexe v juhovýchodnej časti Anglicka, vo svojej zaujímavej štúdii o rozšírenie modifikácií Langsrothova úľa vo svete, (pre zaujímavosť: uvádza ich viac ako 90) sa okrajové zaoberá aj výrazom jumbo. Čuduje sa nad tým, ako mohol byť jumbo nazvaný Dadantův l0 rámkový nástavec. Dospel k záveru, že sa zrejmé jedná o marketingový ťah niektoré firmy vyrábajúce úle. Nejedná! Ide o omyl, svedčiace, že časopis Včelárstvo bol aj je sledovaný pozorne aj vo včelárskom zahraničí, čo vydavateľa môže len tešiť.

Z časopisu včelárstve od Vladimíra Loudy